Mesto Pezinok

     Ľudovú školu navštevoval v Pezinku. Od roku 1804 študoval na gymnáziu v Györi a evanjelickom lýceu v Bratislave, v rokoch 1815 – 17 na univerzite v Tübingene. Po skončení lýcea pôsobil ako vychovávateľ v Uhorsku a v Štajersku, evanjelický kaplán v Brne (1817 – 19), diakon v Ľvove (1819 – 23), farár v sliezkom Hillesdorfe (1823 – 27), neskôr v Rajke (1827 – 29). Od roku 1829 bol nemeckým farárom, od roku 1835 superintendentom preddunajského dištriktu a od roku 1845 aj mestským seniorom v Bratislave. Pôsobil v nemeckých cirkevných zboroch, podporoval politiku maďarských vládnucich tried. Pre podporu maďarskej revolúcie v rokoch 1848 – 49 bol po jej porážke v roku 1850 z vedenia dištriktu odvolaný. Funkcie sa znovu ujal až v roku 1860 po páde bachovského režimu, v nasledujúcom období sa jej však vzdal. V roku 1842, ako superintendent, potvrdil žiadosť Ľ. Štúra o vydávanie slovenských novín, slovenčinu však neovládal a k slovenskému národnému pohybu si nenašiel vzťah, naopak, v revolúcii v rokoch 1848 – 49 a v sporoch po vydaní protestantského patentu z roku 1859 otvorene proti nemu útočil. Usporiadal nemecký spevník, vydal 20 titulov náboženskej literatúry, okrem jednej výnimky ju predstavujú príležitostné kázne.