• Kontakty na pracovníkov Mestského úradu
  • Elektronické služby
  • eGovernment
  • GIS Pezinok
  • Verejné obstarávanie
  • Odchyt psov
  • Ponuka práce

2. časť - Chorvátsko

BATINA
Hovorí sa, že osada  Batina je známa ešte z čias rímskej ríše, prvá písomná zmienka pochádza  z roku 1316. Pôvodne je zapísaná ako Kurszug, potom  Köszeg (Kö-kameň, szeg-okraj).
Batina bola oficiálne založená  v roku 1720 prisťahovaním Chorvátov, Srbov, Maďarov a Nemcov, hoci  v daňových knihách sa vedie od  roku 1591.
Pomník, ktorý sa týči nad Batinou a okolím, od známeho sochára Antuna Augustinčića, bol postavený na počesť vojakov červenej armády a partizánov, ktorý zahynuli pri preplavovaní Dunaja 11.-12. novembra roku 1944.

Batina
Po prechode cez mostu, asi po 400 m je križovatka cyklocesty (vedie rovno na do Udvaru a Madarska, ak si chceme pozrieť na kopci pomník padlým vojakom červenej armády a partizánov, pokračujeme po tejto ceste asi 200 m a potom odbočíme doprava. Je odtiaľ nádherný výhľad na Dunaj a okolité  3 štáty - Chorvátsko, Srbsko a Maďarsko.
Na tejto križovatke je odbočka doľava, po ktorej pokračujeme smerom na Kneževi Vinogradi (12 km), doľava na breh Dunaja a chatovú osadu na Zelenom otoku (Zelený ostrov).  Ako je to s ubytovaním v Dunav čárde (S)  preveríme priamo na mieste.
Pred obcou  Zmajevc je odbočka doľava na hrádzu, ktorá vedie do Bilja.
Skôr ako prídeme do Bilja je obec Kopačevo. Vzhľadom na tamojšie podmienky, dostalo toto územie, ohraničené na  východe riekou Dunaj a na juhu riekou Drava meno Kopački rit ( Kopačky močiar).
Prvá obec je Zmajevac, kde vyjdeme na hlavnú cestu. Sú na nej pútače upozorňujúce na pivnice. Nasleduje obec Suza, ako sú tieto obce vlastne spojené. Pokračujeme cez Kneževi vinogradi, na konci obce opúšťame hlavnú cestu a odbočujeme doľava smerom do obce Grabovac a potom Lug (12 km). Táto cesta je príjemná a premávka na nej je málo frekventovaná.
Naša cyklocesta prechádza aj vínnou cestou Barani. Značenie nás pozýva do rôznych pivníc. Jedna z pivnic je aj:
Vidiecke hospodárstvo (Seosko gospodarstvo) "SKLEPIĆ" (U,S).
Rodina Sklepič vo svojich priestoroch ponúka: nocľah, polpenziu, ochutnávky baraňských vín a kulinárskych špecialít pre skupiny do 40 návštevníkov a ochutnávku vín, jazdu na fiakri, jazdu na koňoch pre deti, domáce zvieratká, ovocný sad, možno tu vidieť aj tradične náradie a remeslá a ešte mnoho iných zaujímavostí.
Email: denis.sklepic@inet.hr
Web: www.sklepic.hr

Lug smerom Vardarac do Bilja po hlavnej ceste (8 km).

Tikveš kurija , letné sídlo,..http://www.bilje.hr/web/index.php
Prvý majiteľ bol princ Eugen Savojský, potom sa vystriedalo viacero majiteľov, rezidenciu tu mal aj súdruh Tito, po poslednej vojne je objekt zdevastovaný a rozkradnutý paravojenskými jednotkami zo Srbska.

Bilje – mestečko pár kilometrov pred Osjekom. Je bránou do Kopačkeho močiara.

Bilje – Osijek  (Tvrda – Opevnenie 9 km)


OSIJEK

Po priechode cez most na rieke Drava je Osijek. Na pravej strane sa nachádza opevnenie, dnes tam sídli univerzita Josipa Juraja Štrosmayera. Na križovatke odbočíme doľava do ulice Cara Hadrijana (Matije Gupca, Vukovarska) a pôjdeme na koniec Osijeku, kde odbočíme po (7 km) doľava do obce Nemetin (odbočujeme z hlavnej cesty). Pred nami je 16 km cez obce Sarvaš, Bijelo Brdo po križovatku pred Daljom.
Tvrda (Opevnenie), staré centrum mesta je z hľadiska svojej hodnoty vzácny historický klenot. Osijek bol vybudovaný v neskorom stredoveku v širšom okolí dnešnej pevnosti. Tvrda má zachovalé barokové jadro s hlavným námestím, ktorému dominuje Kužni pil (morový stĺp). Ďalej je tu Slavónske múzeum, Archeologické múzeum, galérie, kostoly...
Pevnosť budovali podľa vzoru  holandských rovinatých pevností, Rakúšania ju budovali od 1.augusta 1712 do roku 1722, kedy bola v podstate dokončená, ale menšie úpravy sa vykonávali do 60. rokov 18. storočia. V Tvrdi bolo v roku 1729 otvorené gymnázium a tlačiareň, v roku 1735 nemecké divadlo, neskôr sa vybudoval vodovod a kanalizácia.
Web: http://www.tzosijek.hr/osijek-galerije.html
Meno dostalo mesto vďaka svojej polohe na vyvýšenom mieste, ktoré bránilo mesto pred záplavami. "Oseka"  znamená " odliv ".
Vzhľadom na jeho minulosť v rámci habsburskej monarchie a krátko aj v Osmanskej ríši a tiež kvôli prítomnosti nemeckej a maďarskej menšiny v celej jeho histórii, mal Osijek tiež  mená v iných jazykoch, najmä maďarské : Eszéki, nemecky : Esseg, latinské : ESSEC, turecké : Osek. Všetky tieto názvy boli upravenými variáciami pôvodného chorvátskeho meno. V rímskych dobách bol nazývaný Osijek Mursi Maior, ale jeho oficiálne meno bolo rímske Colonia Aelia Mursi a bolo založený cisárom Hadrianom.
Mesto založili Rimania ako Mursa v 2. storočí, v 6. storočí ho zničili Avari a neskôr obnovili predkovia Chorvátov. V rokoch 1526 až 1687 bolo obsadené Turkami, potom ich vystriedali Habsburgovci.
Od roku 1809 je slobodným kráľovským mestom. V celom 19. storočí prosperovalo, bolo jedným z najväčších v Chorvátsku, bolo veľmi ovplyvnené rakúsko-uhorskými veľkomestami. Za čias Juhoslávie, po druhej svetovej vojne, sa Osijek rýchlo rozrastal, Dnes je tu potravinársky a obuvnícky priemysel a vrcholí snaha o obnovu do predvojnového stavu, pretože mesto bolo počas občianskej vojny zničené. V súčasnosti je najnavštevovanejšia pevnosť Tvrda.
Osijek je najväčšie mesto v Slavónsku na brehu rieky Drávy a sídlom Osjecko-baranjskej župy a jej administratívnym, priemyselným a kultúrnym centrom. Bohatá história tu zanechala po sebe množstvo kultúrno-umeleckých pamiatok, okrem konkatedrály v strede mesta sa tu nachádza aj kapucínsky kostol, rad secesných stavieb v tzv. Európskej avenue, Chorvátske národné divadlo...


SARVAŠ
Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1279. V stredoveku bolo majetkom viacerých šľachtických rodín Lackoviťov, Hercega, Korođa i Berislaviťa.

Osídlenie bolo obnovené po vpáde Turkov v 18. storočí zväčša nemeckým obyvateľstvom. Po 2. svetovej vojne v rokoch 1944/45 a museli Nemci odtiaľ presťahovať alebo zahynuli v lágroch a Sarvaš osídlili obyvatelia z Chorvátska.


DALJ
Na križovatke opúšťame hlavnú cestu a odbočíme doprava cez železničné koľaje. Pokračujeme do centra Dalja (Daľ). Odtiaľ pokračujeme smerom do mesta Borovo (17 km).
http://hr.wikipedia.org/wiki/Dalj


BOROVO
V Borove na križovatke vychádzame na hlavnú cestu aj odbočíme doľava na Vukovar (4 km).
V Borove bol v čase Juhoslávie najväčší podnik na výrobu topánok.
Web: http://www.opcina-borovo.hr/povijest.html


VUKOVAR
Synonymum pre vandalizmus a genocídu dnešnej doby. Mesto bolo úplne zničené. Dnes po 15 rokoch ešte zostali jazvy, napr. pomníky "Nezabúdajme".
V meste na Dunaji sa nachádza aj kompa na druhý breh Dunaja - Srbskú stranu.
Z centra pokračujeme smer na Ilok.
Opúšťame Vukovar, na ľavej strane sa nachádza Vučedol, prehistorické nálezisko (Vučidolska venera) a na pravej Ovčara pomník všetkým zabitým a zmasakrovaným ľudom z Vukovaru. Slovenské jednotky Kafor zabezpečovali exhumáciu počas svojho pôsobenia v tomto kraji.
Web:  http://hr.wikipedia.org/wiki/Bitka_za_Vukovar
http://press.croatia.hr/sk-SK/Press-Newsletter/Vukovar-Archeologicko-turisticka-atrakcia?Y2lcMjA4NA%3D%3D

Prvá obec od Vukovaru, Sotin (12 km). Po hlavnej ceste pokračujeme rovno Opatovac, Mohovo, Šarengrad (16 km). Aj ďalej ideme po hlavnej ceste do Iloku 9 km.
Cesta od Sotinu do Iloku sa začína vlniť, čo znamená, že prichádzame na svahy Fruškej hory.

ŠARENGRAD
Pokračujeme aj ďalej po hlavnej ceste do Iloku 9 km.
Web: http://www.inet.hr/~dsarace/


ILOKNocľah - 2. deň
Prichádzame do centra,  vedľajšia ulica Doľava vedie do najstaršej časti Iloku, kde sa nachádza pivnica Iločki podrumi, pevnosť, múzeum a kostol. Pokračujeme po hlavnej do údolia a pri potôčiku odbočíme doprava na ulicu Matije Gupca a ideme dokopca do internátu Strednej školy.
O Ilockých Slovákoch
Slováci v Iloku
Web: http://ss-ilok.skole.hr/skola/kontakti, http://www.ilok.hr

 

 



NOCĽAH