Mesto Pezinok

Mesto je postavené na sútoku rieky Sáva a Sora, čo odráža jeho meno“medzi vodami“. Cez Medvode  prechádza hlavná dopravná tepna, ktorá spája oblasť Gorenjska a Ljubljanskú kotlinu. Celý kraj bol osídlený ešte v praveku, o čom svedčia  bronzové sekery, ktoré sa našli pri výstavbe vodnej elektrárne.  Existencii neskorších rímskych osád dokazujú hroby vykopané pozdĺž železničnej trate. Medvode sa začalo rozvíjať, keď cisár Fridrich III. povolil v roku 1491 postaviť most na sútoku riek Sáva a Sora. V roku 1750 mala vtedy ešte obec 14 domov a 82 obyvateľov.


Ľubľana

Ľubľana -  už len samotné pomenovanie tohto mesta znie nesmierne vábivo, ľúbezne,  pre ústa sladko. Ľubľana .... nás privítala  čulým ruchom ...  (viac nájdete v blogu SME,  Ľubľana- mesto romantických mostov, od  Renáty Kuljovskej).
Prvé osídlenie na mieste, kde dnes stojí Ľubľana, sa podľa legendy, pripisuje Argonautom. Podľa nej staroveký  grécky hrdina Jazon, ktorý ukradol kráľovi  Aitesovi zlaté rúno, so svojimi spoločníci utiekol pred  svojimi prenasledovateľmi loďou Argos. Putovali cez Čierne more a potom riekami Dunaj a Sáva, až prišli  k rieke Ľubľanyca. Tu  Argonauti loď demontovali a dopravili po cestách až k Jadranskému moru. Na ceste k moru sa zastavili pri prameni rieky Ľubľanyca na rašeliniskách, neďaleko veľkého jazera, kde žilo monštrum - drak. Jazon sa s ním, až ho zabil. Toto monštrum by mal byť  Ľubľanský drak, ktorý je dnes symbol mesta. A objavuje sa aj v erbe Ľubľany, ale až od obdobia baroka.

Ľubľanský zámok – nachádza sa na vrchole kopca, ktorý označuje stred mesta. Jeho okolie  je nepretržite osídlené od roku 1200 pred Kristom.  Hrad bol prvýkrát spomenutý v roku 1161. Pevnosť bola zničená, keď sa vojvodstvo stalo súčasťou habsburskej ríše. V rokoch 1485 a 1495 bol postavený dnešný  zámok s vežami. Jeho cieľom bola predovšetkým obrana pred tureckými inváziámi a roľníckymi povstaniami. Neskôr dlho slúžil ako väzenie. V roku 1905 prešiel  pod správu mesta.  Posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1960.

Ľubľana má niekoľko kostolov. Katedrála svätého Mikuláša je jediná katedrála v Ľubľane.Je ľahko rozpoznateľná vďaka svojej zelenej kupole a dvojitej zvonici. Nachádza sa na námestí Cyrila a Metoda v blízkosti centrálneho trhoviska  a Radnice.

Rieku  Ľubľanica, Gruberjev  kanál a ďalšie riečky a potoky premosťujú  nespočetne  mosty. Najznámejšie sú Trojitý most (Tromostovje) a Dračí most . Dračí most bol postavený v rokoch 1900 a 1901 a je považovaný za jeden z najkrajších z obdobia viedenskej secesie. Názov dostal podľa štyroch drakov, ktoré zdobia rohy jeho plotu. Ľubľana ma cca 30 ha parkov, najväčšiu časť tejto plochy zaberá park Tivoli s rozlohou 17,5 ha. V roku 1813 ho navrhol Francúz J. Blanchard.  Ľubľana prevádzkuje 15 múzeí, 41 galérií, 11 divadiel ...

Vrhnika

Prvé dôkazy o prítomnosti  človeka v oblasti Vrhnika siahajú do staršej doby kamennej  ... V dávnych časoch bola Vrhnika trhové a prístavné mesto známe pod názvom Nauportus (Nauportus -  je hybridné slovo z gréckeho nays "loď" a latinského Portus "prístav" , ako ho pomenovali  Argonavti). Dovtedy Nauportus patril ku kmeňu Tauriskov. Na brehoch  rieky Ljubljanica boli nájdené rímske sklady a pozostatky opevnenia. V stredoveku  bola Vrhnika  rozdelená na tri časti: Hrib - kopec, kde žili remeselníci (garbiari, kožušníci, obuvníci), Vas – Dedina, bola štvrť  remeselníkov nižšej  vrstvy (furmani a brodiari); Breg – Breh,  bohatšia časť obchodníkov a remeselníkov. V roku 1876 sa v mestskej časti zvanej Na kopci narodil prvý slovinský profesionálny spisovateľ Ivan Cankar. Budova, ktorá stojí na mieste jeho rodného domu,  bola upravená na múzeum.
   

Logatec

V mieste, kde sa stretávajú Alpský  a Dinarský svet  sa rozprestiera mesto  Logatec.  Pôvodne sa tu nachádzala  rímska poštová stanica - mansio Longatico. Už v najstarších dobách tade viedli dôležité cesty od Ľubľanskej kotliny (Emona) smerom do  Ogleju  (Aquilea) k Terstu a Rijeke.
Vedľa  starej  cesty vedúcej z Vrhniky do Logatcu  je lipová aleja, jedna z najdlhších a najznámejších cestných alejí  v Slovinsku.  Na  dĺžke 1,9 km  tu rastie 290 líp a lipovcov a  je dominantou vstupu do mesta. Traduje sa, že bola vysadená v roku  1805  na počesť sobáša Napoleona Bonapartu s Máriou Lujzou, dcérou rakúskeho cisára Františka II. Preto sa pôvodne volala  Lujzina. Až  neskôr ju premenovali na Napoleonovu aleju.