• Kontakty na pracovníkov Mestského úradu
  • Elektronické služby
  • eGovernment
  • GIS Pezinok
  • Verejné obstarávanie
  • Odchyt psov
  • Ponuka práce

Vinohradnícky náučný chodník

1. Charakteristika vinohradníctva v Pezinku

Najstaršie archeologické doklady pestovania viniča v malokarpatskej oblasti pochádzajú y doby halštatskej (nálezy z hradiska Molpír pri Smoleniciach), a dokazujú túto činnosť už v 7. až 6. stor. p. n. l. V mladšej dobe rímskej sa k nám vinohradníctvo a vinárstvo dostáva z územia rímskej Panónie. Prvá písomná zmienka o existencií vinohradov v chotári Pezinka pochádza z roku 1295.

v 13.-14. storočí sa významnou mierou na rozvoji vinohradníctva v Pezinku podieľali nemecký kolonisti, ktorí nadviazali na staršiu domácu vinohradnícku tradíciu, zničenú vpádom Tatárov.
Do 16.-17. storočia môžeme dementovať najväčší rozmach malokarpatského vinohradníctva. Pezinské vína sa vyvážali do okolitých miest a krajín, na české, moravské a sliezske trhy.
Od polovice 18.st. nastáva postupný úpadok v produkcií hrozna a výroby vína spôsobený zmenou ekonomických vzťahov v Európe a najmä hospodárskou politikou habsburského panovníckeho dvora, ktorý uprednostňoval rakúske vína. Na nepriaznivý vývin mal veľký vplyv aj nárast konzumácie piva.
V polovici 19. storočia nastáva veľká pohroma v podobe dovtedy nepoznaných chorôb, ako sú múčnatka, ale predovšetkým fyloxéra. Táto choroba sa dostáva do Európy spolu s americkým viničom. V uvedenom období klesla produkcia vína v Pezinku o 70%. Prežilo len málo pôvodných odrôd.
V tridsiatych rokoch 20. storočia dochádza opäť k zveľaďovaniu vinohradníctva. Plochy viníc sa rozširujú a mení sa odrodová skladba. Takmer 80% vinohradov tvorí nová výsadba viníc založených na štepení ušľachtilých odrôd do odolného amerického podpníka.

V roku 1936 zakladá 126 vinohradníkov z Pezinka Slovenské vinohradnícke družstvo s cieľom podpory spoločného odbytu vína. Pezinok sa stáva centrom vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Po revolučných udalostiach 1948 postupne dochádza k násilnej kolektivizácií poľnohospodárstva, socializácií vidieka a likvidácii súkromného podnikania.
Už v r. 1950 bolo v Pezinku založené Jednotné roľnícke družstvo. V septembri 1951 pôvodné Slovenské vinohradnícke družstvo pohltili štátne Vinárske závody, ktoré sa na dlhé 40-ročné obdobie stávajú monopolným výrobcom vína. Oddeľuje sa prvovýroba (pestovanie hrozna) od jeho spracovania.
Sedemdesiate roky 20. storočia boli obdobím najbúrlivejšieho rozmachu vinohradníctva. Tvár krajiny sa zmenila veľkými rekultivačnými zásahmi a všetko sa podriadilo kvantite na úkor kvality.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vinice opäť menia. Nastáva proces vysporiadania a navrátenia pôdy pôvodným vlastníkom. Náročnosť a zdĺhavosť tohto procesu však zapríčiňuje, že veľa plôch je neobrábaných a opustených.
Nepriaznivý vplyv má tiež pôsobenie stavebnej loby v malokarpatskom regióne a dovoz lacných vín, najmä po vstupe do EÚ. Nákladne vybudované terasy opäť zarastajú krovinami a burinným porastom. Mení sa aj spôsob obrábania vinohradov. Veľké ťažké mechanizmy nahrádzajú modernejšie stroje, avšak často je technika pre malého vinohradníka nedostupná.

Terajšie produkčné vinice v pezinskom chotári obhospodarujú Malokarpatská vinohradnícka spoločnosť, súkromné vinohradnícke a vinárske firmy a drobní vinohradníci. Väčšina pezinských vinohradníkov je členom Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov, ktoré sa po svojom vzniku v roku 1995, snaží o zachovanie starých vinohradníckych a vinárskych tradícií v Pezinku.


2. Typické odrody viniča v lokalite

Jedným z rozhodujúcich faktorov kvality vína je odroda. Postupné kríženie ušľachtilého viniča s divoko rastúcou révou (vitis silvestris) umožnilo vznik odrôd, ktoré sa prispôsobili drsnejším podmienkam v severnejších oblastiach Európy.

Pezinský chotár bol oddávna v prvom rade producentom hrozna na výrobu bielych vín, menej červených vín a doplnkovo sa pestovali stolové odrody. Najväčšie zastúpenie mali zmesky. Tieto poskytovali plné, harmonické vína s primeraným obsahom kyselín. Odrodových vín sa v minulosti dorábalo menej ako v súčasnosti. Avšak dorábali sa aj vtedy a boli určené predovšetkým na vývoz. Zvláštne postavenie mali v minulosti samotokové vína. V dnešnej dobe pezinský vinohradníci a vinári dorábajú porovnateľné vína z kategórie akostných vín (bobuľový zber, hrozienkový zber, slamové víno).

Z obdobia pred 19. storočím sa zachovali do dnešnej doby sorty na biele vína – rizlingy, veltlíny, silvány, sauvingnony, trámíny, muškáty, burgundy a výrobu červených vín: Frankovka modrá, Portugalské modré, Burgundské modré. Kedysi sa tu pestovali aj odrody Veltlínske červeno-biele, Silvánske červené, Chrupka (Gutedek), Čabianska perla, Ezerjó, Muškát, Ottonel, Izabela, Ferdinand Leseps, Delavare, Kozie cecky, Bouvierovo, Bratislavské biele, Neuburské, Magdalénka skorá a mnohé iné. Rizling vlašský je v súčasnom období najpestovanejšou odrodou v pezinskom chotári. V rámci rajonizácie je táto odroda mimoriadne vhodná do pôvodných a klimatických podmienok tejto oblasti. Rizling vlašský bol na Slovensku oficiálne zaregistrovaný v roku 1941. Má malý až stredný, hustý valcovitý strapec s charakteristickým bočným príveskom. Bobule sú zelenožltej farby s hnedými škvrnami. Ponúka spoľahlivo bohatú úrodu, vysokú potenciálnu kvalitu vína, výrazný buket, zimnú a jarnú mrazovú odolnosť a nenáročnosť na pôdu. V dobrých ročníkoch dáva kvalitné prívlastkové vína s harmonickým obsahom kyselín. Víno má vôňu po viničovom kvete, charakteristické kyselinky a intenzívne ovocné tóny.


3. Pôdno-klimatické charakteristiky lokality

Tvrdosť , či jemnosť vína, závisí od klimatických a pôvodných faktorov, ale aj od orientácie na svetovú stranu. Pezinský chotár sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát s nadmorskou výškou od 138 do 752 m n. m. a rozpína sa približne na 48 ° severnej šírky. Napriek tomu, že vinič je na pôdu v podstate nenáročný, tá dáva vínu rôzne chuťové a vonné zložky. Najlepšie sa mu darí na kamenitých pôdach s dobrou priepustnosťou vody. V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti sa vinič pestuje na pôde, ktorú pedológovia definujú ako hnedú viničnú pôdu. Ide o svetlohnedú, nevýrazne hrudkovitú, hlinito-piesočnatú pôdu s určitým obsahom žulového skeletu.

Časť pezinského chotára je tvorená substrátom kryštalickej bridlice. V nížinných častiach sa nachádzajú ílovito-piesčité, piesčité až zlepencové sedimenty. Ťažšie vína pochádzajú z ílovitých plôch ľahšie z piesčitého podložia. Z klimatických faktorov sú pre vinič dôležité atmosferické zrážky, teplota, slnečný svit a rozdiel medzi dennou a nočnou teplotou počas vegetácie. Vegetačný cyklus začína približne v polovici apríla a končí v polovici októbra. Pre vinohradníka je veľmi dôležité obdobie teplej jesene, tzv. babie leto, v ktorom vrcholí hromadenie cukrov v hrozne. Vinohradnícke plochy sa členia na časť podhoria a nížinnú časť. Priemerná ročná teplota je 10 °C a dĺžka slnečného svitu okolo 2100 hodín. Ročný úhrn zrážok je približne 750 mm.


4. Pustáky a typický porast v okolí viníc

Pustákmi sa nazývajú vinice, ktoré zostali po epidémií fyloxéry začiatkom 20. storočia opustené. Vinohradníci ich neskôr sčasti skultivovali a sčasti začali slúžiť ako hospodárske zázemie vinohradníka. Ten tu pestoval rozličné ovocné stromy a kríky. V pustákoch sa nachádzali tiež prístrešky či objekty, slúžiace pre oddych vinohradníkov.

Pôvodné pásmo dubovo-hrabových lesov bolo rozdelené na dve časti. V dolnej vznikli vinice a horná časť bola v prevažnej miere zalesnená bučinami, ktoré dnes tvoria dominantný porast lesov v okolí Pezinka. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v období veľkého rozmachu vinohradníctva, bola väčšina pustákov zlikvidovaná na úkor nových rekultivovaných výmer a terasovania svahov. Takmer vyhynuli pôvodné dreviny – mišpule, oskoruše, gaštany, dule a iné. Mnohé studničky boli zakopané, ráz krajiny sa nenávratne zmenil. Zvyšok neobrábaných pustákov bol opäť zalesnení dubmi, ružami a hlohmi. Na viacerých miestach nastupovala pôvodná krovinatá, bylinná a trávnatá kvetena, zastúpená napríklad jasencom bielym, poniklecom obyčajným veľkokvetým, vtáčím zobom obyčajným a ďalšími. Prítomnosť človeka v týchto oblastiach zanechala stopy v podobe množstva burinných rastlinných druhov, ako napríklad agát biely, pýr plazivý a ďalšie, a taktiež sa tu vyskytoval splanený vinič hroznorodý.


5. Peregský dom – typické obydlie priamo vo vinohradoch a vinohradnícke hospodárstvo

S rozmachom vinohradníctva súvisela potreba vytvoriť pravidlá, súhrn právnych predpisov, tzv. viničné právo. Tieto regulovali vzťahy medzi zemepánmi a držiteľmi viníc a samosprávou vinohradníkov. Najstaršie známe stanovy Pezinského vinohradníckeho cechu pochádzajú z roku 1494. Už v tomto období existovala v Pezinku stavovská profesijná organizácia presadzujúca záujmy vinohradníkov smerom k mestským autoritám a upravujúca vnútorné vzťahy ich členov.

Z roku 1585 pochádzajú pezinské vinohradnícke štatúty, ktoré okrem iného definovali aj povinnosti a kompetencie bergmajstra. Úrad bergmajstra, ľudovo perega, má v Pezinku prastarý pôvod. Správy o ňom máme už z 13. storočia. Bergmajster mal vo vinohradoch rovnaké kompetencie ako richtár v obci. Dozeral a kontroloval všetko dianie vo viniciach. Okrem iného zodpovedal za včasné obrábanie vinohradov, dohliadal, či sa pri vyberaní desiatku a odvádzaní povinných dávok používali pezinské miery a dohliadal na hájnikov. Jeho funkcia pretrvala až do roku 1950. Snaha nadviazať na dlhoročnú tradíciu vinohradníckych spolkov v Pezinku i celej malokarpatskej oblasti bola zavŕšená založením Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov. Myšlienka obnovenia tejto tradícia vznikla ako prirodzená potreba malých a stredných vinohradníkov a vinárov mať vlastnú organizáciu, presadzujúcu ich vlastné záujmy.

Peregský dom predstavuje ucelené vinohradnícke hospodárstvo, ktoré okrem obydlia a vinohradov na terasách tvorila studnička, hospodárske zázemie a, pravdepodobne, aj malá zeleninová záhradka. Väčšina tradičných vinohradníckych architektúr padla za obeť terasovaniu vinohradov v 60. rokoch 20. storočia. Popri vinohradoch bol hlavným dejiskom práce vinohradníka dom, ktorý si vyžadoval osobitné priestory na spracovanie hrozna a výrobu vína. Pezinský vinohradnícky dom sa rozkladal na úzkej dlhej parcele a pozostával z obytnej časti, lisovne, pivnice a z ostatných hospodárskych priestorov.


6. Chotáre názvy viníc

V priľahlej oblasti Pezinka, ktorou vedie Vinohradnícky náučný chodník, sa zachovalo viacero pôvodných chotárnych názvov vinohradov, aj keď niektoré v skomolenej podobe. Tieto názvy sú slovenského a nemeckého pôvodu. Medzi najznámejšie patria:
-Altenberg (Stará hora), Mitterberg (Stredná hora)
-Wimberg (tiež Windperk, dnes Vimperky)
-Seeberhacker (Žebráky)
-Mügl (Nígle)
-Croftty (Grefty) a pod.

Mnohé ďalšie, ako napríklad Spigl. Kröttl. Öden, Hundspaucken, Hafnerberg a iné dnes nevieme bližšie lokalizovať.

Veľmi cenným prameňom sú v tejto súvislosti zápisnice magistrátu mesta Pezinok. Z nich môžeme dozvedieť nielen o polohe vinohradov, ale aj o spôsobe, akým boli zakladané.

Napríklad v zápisnici zo 6. mája 1617 sa uvádza: Bolo rozhodnuté ohľadom Cröfttov (Grefty), alebo tzv. Nových vinohradov, že celý kopec sa má po novom nazývať Neuberg. Celý vinohrad je od 1. januára 1617 na sedem rokov, t.j. do 1. 1. 1624 oslobodený od platenia poplatkov. Potom sa má z neho platiť za každých 10 siah jeden okov (56,6 l) vína ako hôrne. Jednotlivé časti vinohradu majú byť však hneď popísané pereckým súdom a riadne zaznamenané a spolu s ostatnými včlenené do hôrneho.

Súčasné názvy chránených honov registrovaných na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave, (zoznam podľa zákona 182/2005): Zumberg, Grizandle, Krížna, Hauspereg, Vimpereg, Narpoch, Dubový vŕšok, Nígle, Holbové, Kudigrunt, Kešenserg, Kitonec, Chrastina, Dlhá, Pezinské Medvedie, Kudigerno, Ranšpereg, Hidlár, Stará hora - Grinava, Poder, Raky, Strieborné.



7. Vyhliadka

Územie, na ktorom sa dnes Pezinok rozprestiera, sa prvýkrát spomína v listine z roku 1208 pod názvom „Terra Bozin“. V roku 1376 získava vtedajší Pezinok trhové privilégia a stáva sa mestečkom. Základom bohatstva mesta sa stalo najmä kvalitné víno, s ktorým pezinskí obchodníci obchodovali v priestore celej strednej Európy. Na stredovekom vývoji mestečka sa výrazne podieľal mocný šľachtický rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Významné je najmä 17. storočie. V roku 1615 sa stáva na základe tzv. Malého privilégia Mateja II. slobodným kráľovským mestečkom v roku 1647 na základe privilégia Ferdinanda III. slobodným kráľovským mestom.

V 18. storočí nastáva postupný úpadok Pezinka spojený s úpadkom vinohradníctva. Ten vyvrcholil začiatkom 20. storočia, keď veľké rozlohy vinohradov zničili kruté mrazy, hubové ochorenia a epidémia fyloxéry.

Po vzniku I. ČSR sa mesto postupne pozviechalo z ľudských i materiálnych škôd spôsobených zmenou politických pomerov a I. svetovou vojnou. Napriek tomu, že Pezinok pôvodne prehral o sídlo okresu, postupne sa stáva prirodzeným centrom malokarpatského regiónu. Výrazne tomu dopomohla existencia železnice. Vinohradníci sa opäť stávajú dominantnou skupinou v hospodárstve mesta. Po udalostiach II. svetovej vojny nastáva opäť dlhodobý a niekedy aj bolestný proces prispôsobovania sa novým politickým pomerom. Sídlo okresu bolo presunuté do Bratislavy, čoraz viac Pezinčanov dochádza za prácou. Sedemdesiate roky 20. storočia boli obdobím veľkých zmien a najbúrlivejšieho rozmachu vinohradníctva. Zmena nastala opäť po roku 1989, kedy Pezinok získava svoj regionálny význam a znova sa stáva sídlom okresu. Z vyhliadky je najkrajší pohľad na mesto Pezinok.


8. Rybník

V 70.-80. rokoch minulého storočia sa na katastrálnom území mesta Pezinok vybudovalo väčšie množstvo vodných nádrží s rôznym poslaním. Táto vodná nádrž, miestnymi obyvateľmi nazvaná Kejda, vznikla pôvodne pre kejdové (kejda – hnoj) hospodárstvo. Na pozemku dnešného Areálu zdravia Rozálka sa choval dobytok, a kejdové hospodárstvo bolo využívané pre potreby hnojenia vinohradov. Pre chov dobytka bol potrebný nezávislý zdroj vody, ktorý bol vtedy vyriešený vybudovaním rybníka. Voda z nádrže okrem chovného a hygienického poslania využívala na prípravu ochranných postrekov do pivníc.

V oblasti historickej časti Grinava sa nachádzajú tri navzájom prepojené vodné nádrže, ktoré boli vybudované s cieľom zadržať zrážkové, prívalové a prirodzené vody. V čase letného sucha slúžili na intenzívne zavlažovanie vinohradov. Nádrže, sčasti aj dnes, slúžia pôvodnému poslaniu, t.j. zavlažovaniu viníc. Na katastrálnom území historickej časti Cajla sa nachádza vodná nádrž známa pod názvom Kučišdorfská priehrada. Táto nádrž bola vybudovaná s cieľom zadržiavať prívalové vody a následné využitie pre závlahy. Pre závlahové potreby sa nepoužíva. Všetky vodné plochy na území mesta Pezinok v dnešnej dobe tvoria významný krajinotvorný prvok. Sú cieľom pešej turistiky a rekreačného oddychu Pezinčanov. Tieto vodné plochy nie sú určené na vodné športy, ale na chov rýb a rybolov. Nádrže sú aj významným miestom oddychu sťahovavých vtákov. Hniezdi tu množstvo ornitologicky významných druhov vodného vtáctva, ale i rôzne plazy a iné živočíchy.

Výskumu fauny, ale najmä flóry malokarpatského regiónu sa venoval pezinský evanjelický farár, národovec, botanik a čestný doktor prírodných vied na Karlovej univerzite v Prahe Jozef Ľudovít Holuby (*1836, †1923), ktorý spracoval jeden z prvých herbárov z oblasti Malých Karpát.


8. Vahadlová studňa

V minulosti boli v chotári mesta Pezinok vybudované vahadlové studne. Studňa sa používala ako zdroj pitnej vody pre vinohradníka, dobytok, ale i potreby vody na špricovanie. O vodu v studni sa starali vinohradníci pravidelným čistením.

V blízkosti vahadlovej studne sa nachádzali betónové nádoby, ktoré v minulosti slúžili na miešanie postrekov (pre potrebu špricovačky na ochranu vinohradov. Do dnešnej doby sa zachovali charakteristicky od modrej skalice sfarbené nádoby.
Typické hubové choroby viniča: Peronospóra viniča, Múčnatka viniča, Pleseň sivá (Botrytída).

Typickí škodcovia viniča drevokazné huby, háďatká, roztoče, obalovače, hlodavce, škorce, lesná zver (vysoká srnčia a dančia zver, diviaky).


10. Najstaršie vinohrady v Pezinku

Za lokalitu s najstaršími vinohradmi v pezinskom chotári sa dnes podľa tradície považuje vrch stará hora. Na ňom sa v 17. storočí rozkladali vinohrady, ktoré niesli názov Alterperg, Mitterberg, Wimperg a Grefty.

Práve na svahoch Starej hory bol vysadení jeden z mála starých vinohradov, o ktorom je známy údaj. Išlo o vinohrad Neuberg roku 1615. Táto lokalita bola neskôr premenovaná na tzv. Grefty, čo je pôvodne chorvátsky názov, ktorý sa okrem Pezinka vyskytuje napríklad aj v neďalekých Šenkviciach a Modre.


11. Kamenice

Nazývajú sa aj runy. Sú to pásy z voľne uložených kameňov, ktoré sú pozostatkom starých vinohradov. Zvyčajne vedú kolmo na vrstevnicu svahu. Vznikali každoročným vynášaním kamenia z vinice a vytvárali tak akési medze medzi jednotlivými vinohradmi. Niekedy boli do nich zapustené hájenky, drevené alebo kamenné vinohradnícke búdy, ktoré boli jednou stenou opreté o kamenicu. Veľké rozlohy vinohradov zanikli začiatkom 20. storočia počas rozsiahlych epidémií choroby viniča – fyloxéry. Kamenice a vinohradnícke terasy sú dnes posledným zvyškom vinohradov, ktoré v tejto lokalite kedysi siahali až po Pezinskú kalváriu a naznačujú ich najväčší rozmach.


12. Hájenky

Vinohradník musel neustále rátať s nepriazňou počasia. Ak ho vo viniciach zastihla búrka, prípadne iná prírodná udalosť, využíval na úkryt tzv. hájenky. V malokarpatskom regióne išlo o jednoduché kamenné alebo drevené búdy, často jednou stenou prilepené ku kamenici. V minulosti si v týchto prístreškoch vinohradník uschovával aj náradie a a často v nich prespával, najmä v období sezónnych prác vo vinohradoch. Dnes už hájenky v prevažnej miere zanikli a stopami po nich sú už len malé náznaky, najmä spomínané kamenné steny v telese kamenice.

Hájenky boli počas dozrievania hrozna útočiskom aj pre hájnikov, ktorých bývalo v pezinskom chotári pred oberačkami až šesť. Kontrola ich činnosti pripadla horskému úradu na čele s peregom.

Orientačná mapka náučného chodníka:

Odporúčaný začiatok prehliadky chodníka:
alt. 1 - vstup od Malackej cesty
alt. 2 - vstup od Areálu zdravia Rozálka
 
Dĺžka trate: 7 km
Chodník je po celej dĺžke trasy značený: