• Kontakty na pracovníkov Mestského úradu
  • Elektronické služby
  • eGovernment
  • GIS Pezinok
  • Verejné obstarávanie
  • Odchyt psov
  • Ponuka práce

Po modrej značke (na Babu)

PO MODREJ TURISTICKEJ ZNAČKE
PEZINOK (žel. st.) - BABA

Pozývame Vás na prechádzku po trase vedúcej pozoruhodnou prírodnou lokalitou Malých Karpát. Veríme, že tento materiál Vám pomôže nielen pri orientácii na ceste z Pezinka na Babu, prípadne späť, ale bude aj zdrojom zaujímavých informácií o krajine, ktorou budete prechádzať. Prajeme Vám príjemné chvíle strávené pri spoznávaní pôvabov Malých Karpát a ďakujeme za citlivé správanie k prostrediu, v ktorom sa budete pohybovať. Pamätajme, že „... prírodu máme len požičanú od našich detí.“

1. Zámocký park
Zámocký park vybudoval v priestore lúk a záhrad v roku 1884 vtedajší majiteľ František Pálfy. Z pôvodne veľkoryso riešeného šľachtického parku vplyvom nedostatku financií neskorších majiteľov plocha zredukovala na súčasných 5 ha. Pôvodní majitelia dali v parku vysadiť množstvo domácich a exotických stromov, ktoré tvoria v súčasnosti základ vysokokmenného porastu. V parku prevládajú javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), ktoré dopĺňajú ďalšie druhy ako jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus silvestris), borovica čierna (Pinus nigra) a ďalšie. Nižšie poschodie je tvorené prevažne tisom európskym (Taxus baccata) a stredomorským buxusom vždyzeleným (Buxus sempervirens). Nápadná svojimi kvetmi je východoázijská magnólia (Magnolia sp.). Bohatý rastlinný pokryv vytvára vhodné prostredie pre množstvo vtáčich druhov, ako sú napr. sova lesná (Strix aluco), žlna zelená (Picus virdis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) alebo veľmi hojný drozd čierny (Turdus merula).

2. Kejdové hospodárstvo
Zastavané priestory sa pôvodne využívali ako kravíny. Chovaný hovädzí dobytok vypásal okolité lúky, ktoré boli spätne prihnojované vyprodukovaným maštaľným hnojom. Súčasťou kejdového hospodárstva bol i rybník, ktorý zachytával vodu z roztopeného snehu a početných prameňov z okolitých svahov. Rybník služil k chovu rýb, ktoré boli z času na čas vylovované. Túto úlohu si ponechal i dodnes, miesto priemyselného rybolovu slúži najmä športovým rybárom. Trávnaté lúky boli domovom mnohých druhov živočíchov, z ktorých väčšina sa tu vyskytuje dodnes, napr.: zajac poľný (Lepus europaeus), jarabica poľná (Perdix perdix) alebo škovránok poľný (Alauda arvensis). Priamo pred očami odtiaľto vymizol niekedy hojný a v súčasnosti na Slovensku ohrozený sysel pasienkový (Citellus citellus). Rybník je hniezdiskom viacerých druhov vtákov: kačica divá (Anas platyrhynchov), lyska čierna (Fulica atra), trsteniarik veľký (Acrocephalus arundinaceus). Je miestom rozmnožovania ropuchy obyčajnej (Bufo bufo), ktoré sem tiahnu v apríli z okruhu 3-5km. V období párenia sú najzraniteľnejšie. Hlavne pri prechode cestných komunikácii by si žiadali zvýšenú toleranciu vodičov a ostatných návštevníkov.

3. Vinohrady
Vinohrady sú najcharakteristickejším prvkom poľnohospodársky využívanej pôdy južnej časti Malých Karpát. Tradícia vinohradov započala v 16.storočí. Od svojich začiatkov po súčasnosť prešlo pestovanie vinnej révy dlhodobým vývojom, majúc výrazný vplyv na ekosystémy. Premena pôvodných nízkych vinohradov na súčasne veľkoplošné plantáže s drôteným vedením, realizovaná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, znamenala najdrastickejší zásah od čias vyrubovania pôvodných dubových lesov. Z pôvodných svetlých dubových lesov sa zachovali iba fragmenty na temenách niektorých vŕškov, napr. Stará hora. Neobrábané plochy sú hojne podrastené ružou šípovou (Rosa canina). Zachované remízy so svahmi terás a obrábanými plochami sú v rámci Slovenska významnou lokalitou výskytu teplomilných živočíchov ako je užovka stromová (Elaphe longissima) a jašterica zelená (Lacerta virdis). Charakteristickými vtáčimi druhmi sú strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), kanárik poľný (Serinus serinus) a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Raritou je hniezdenie strnádky záhradnej (Emberiza hortulana), druhu strácajúceho sa z celej Európy.

4. Dubové lesy
Súčasné dubové lesy sú zvyškom pôvodných teplomilných dubín pokrývajúcich južné svahy Malých Karpát. V nižších polohách boli vyklčované a na ich mieste boli vysadené vinohrady. Pásmo dubín pokrývajú dreviny:
- karpatské dubovo-hrabové : dominantné dreviny sú dub zimný, hrab obyčajný, lipa malolistá lipa veľkolistá.
- Pontické dubovo-hrabové : dopĺňajú dub letný, javor poľný a javor mliečny
- Dubové xerotermofilné : s prevládajúcimi dubmi- d. sivozelený, d. cérový, d. mnohoplodý
- Dubovo-cerové lesy : majúce obdobné drevinové zloženie
Charakteristickým zástupcom bylinného porastu je konvalinka voňavá, medzi významnejšie vzácne druhy patrí jasenec biely, resp. pečeňovník trojlaločnatý. Dubové lesy tvoria potravinovú základňu pre poľovnú zver ako je srnec hôrny, sviňa divá a umelo vysadený daniel škvrnitý. Medzi charakteristické vtáčie druhy patria hlavne vlha pestrá, ďateľ prostredný alebo muchárik bielokrký.
Pásmo dubových lesov silne trpí ľudskou činnosťou - nadmerným výrubom, výstavbou rekreačných zariadení, ciest, resp. spádom priemyselných emisii. Oslabené stromy sú napádané hubovými ochoreniami, v dôsledku čoho duby celoplošne odumierajú. Hynutie označované ako HHD (hromadné hynutie dubov), je pozorované už od sedemdesiatich rokov.

5. Bukové lesy
Bukové lesy sú charakteristické pre stredné polohy celého karpatského oblúku. Dominantnou drevinou sú buky lesné (Fagus sylvatica), medzi ktoré sú vtrúsené hraby, javory horské. V niektorých lokalitách pribúda brest horský a jaseň štíhly. V dôsledku silnej antropogénnej záťaže dubových lesov bol z týchto polôh vytlačený, na vyrušovanie citlivejší, jeleň hôrny. Bežné sú i niektoré šelmy ako kuna lesná a líška. Vysokokmenné porasty sú dôležitým hniezdnym biotopom bociána čierneho a viacerých druhov dravcov, napr. myšiaka hôrneho. Z celoslovenského hľadiska sú hrebeňové bučiny významné výskytom ďatľa bielochrbtého a muchárika malého. Charakter prírody je značne narušený intenzívnou ťažbou dreva a vybudovaním lesných ciest. Nemalou mierou zaťažuje tento ekosystém budovane športovo rekreačných areálov (lyžiarsky areál na Babe).


Orientačná mapa náučného chodníka: