• Kontakty na pracovníkov Mestského úradu
  • Elektronické služby
  • eGovernment
  • GIS Pezinok
  • Verejné obstarávanie
  • Odchyt psov
  • Ponuka práce

Lesnícky náučný chodník


Lesnícky náučný chodník Pece – Čertov kopec s celkovou dĺžkoutrasy 4.7 km na svojich 4 informačných stanovištiach poskytuje informácie o historických a prírodných zaujímavosťami tejto časti Malých Karpát. Jedná sa o nasledujúce zastávky:
  • Pezinský hrad
  • Rybníček
  • Hrubý Ostrý Rybníček
  • "Pod Čertovým kopcom“
Lokalita Pezinský hrad sa nachádza pod historickým miestom s málo zachovanými zvyškami múrov stredovekého hradu z 13. storočia. Pezinský hrad dali postaviť pravdepodobne grófovia Svätého Jura a Pezinka a mal za úlohu strážiť cestu na Záhorie cez sedlo Javorina a taktiež miestne náleziská zlata. Okrem lesného hospodárstva bolo jedným z príjmov miestneho obyvateľstva oddávna i vápenníctvo. Prvá písomná zmienka o ťažbe kameňa v tejto oblasti pochádza z roku 1699. Výnosy z lesa boli v minulosti požívané i na ušľachtilé sociálne ciele. Takto vznikla v Pezinku Študijná základina Jána Pálffyho na základe jeho testamentu z roku 1907. Jej poslaním bolo poskytovať z dôchodkov lesných a poľnohospodárskych majetkov štipendiá vynikajúcim študentom, ktorí si chceli po úspešnom skončení vysokých škôl prehlbovať svoje vedomosti a zručnosti v cudzine.

Lokalita Rybníček nám dá odpoveď nato, kto to boli "huncokári“. Takže "huncokári“ – holzhackeri boli bavorskí a tirolskí drevorubači, ktorí prišli na územie Malých Karpát v polovici 18. storočia s nástupom vlády cisárovnej Márie Terézie (1740–1780). V oblasti Pezinka boli usadzovaní nielen na Pálffyovskych majetkoch, ale jednotlivé rodiny žili roztrúsene aj po horských samotách. Zaoberali sa najmä ťažbou dreva v malokarpatských lesoch a po celých dvesto rokov žili v uzavretom spoločenstve, bránili sa asimilácii a sobášili sa len vo vlastnej komunite. Začiatkom druhej svetovej vojny žilo v Malých Karpatoch približne 800 osôb hlásiacich sa k huncokárom. Po skončení vojny im však bola prisúdená kolektívna vina a väčšina z tých, čo prežili, bola deportovaná do Nemecka. Lokalita Rybníček slúži aj ako hlavný zdroj pitnej vody pre mesto Pezinok.

Lokalita Hrubý Ostrý Rybníček a jej okolité lesy sú tvorené bukovými a zmiešanými porastmi s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu päť druhov raticovej zveri: jelenia, danielia, muflonia, srnčia a diviačia zver. Zvlášť dobré životné podmienky tu má muflonia zver. Z malých lesných šeliem tu žije líška, jazvec, kuna a iné malé šelmy, prechodne aj rys ostrovid. Vyskytujú sa tu i niektoré vzácne druhy dravcov a sov, hlavne orol kráľovský a výr skalný, taktiež sova lesná a myšiak lesný. V tichých lokalitách žije bocian čierny a krkavec čierny. V týchto pestrých listnatých lesoch nachádzame veľa druhov spevavého vtáctva. K najpočetnejším druhom celoročne obývajúcim lesy patria sýkorky. Po celý rok tu stretávame aj brhlíka, sojku a ďatľa.

Lokalita "Pod Čertovým kopcom“ dostala názov podľa Čertovho kopca, ktorý je najvyšším vrcholom Pezinských Karpát. Je súčasťou hrebeňa, po ktorom vedie známa turistická trasa "Štefánikova magistrála“. V minulosti boli v týchto miestach najväčšie zásoby kvalitnej drevnej hmoty. Prevažne sa jednalo o čisto bukové porasty, v hrebeňových častiach sa vyskytoval i vzácny javor či jaseň. V súčasnosti sú tieto porasty viditeľne poškodené viacerými kalamitami opakujúcimi sa v nepravidelných intervaloch, ktoré sú dôsledkom nepriaznivého vplyvu ľudskej činnosti a následných klimatických zmien. Spracovanie kalamity – náhodných ťažieb je nákladnejšia a rizikovejšia činnosť ako bežná plánovaná rubná ťažba. Hrozí tu i veľké nebezpečenstvo úrazov. V okolitých lesoch sa nachádzajú aj stopy po banskej činnosti. Prvé písomné zmienky o baniach v Pezinku siahajú do začiatku 14. storočia. Ťažba zlata sa však postupne stala stratovou, a tak ju nahradili iné rudy, a to najmä antimón a neskôr pyrit. Definitívne uzatvorenie pyritových baní po roku 1896 súviselo so zatvorením továrne na výrobu kyseliny sírovej na Cajle (oblasť Pezinka), ktorá bola roku 1848 prvá svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku.

Les je vrcholným, najorganizovanejším a najzložitejším článkom vývoja rastlinných spoločenstiev na našej Zemi. Les bol a je od nepamäti využívaný ako zdroj obživy (lesné plody, huby, zver), dreva na stavbu obydlia, kúrenie a výrobu náradia, aj ako úkryt v časoch vojen. V dnešných časoch je tiež miestom odpočinku ľudí a významným krajinotvorným prvkom. Les plní okrem produkčnej funkcie aj funkciu ekologickú (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a environmentálnu. Pracovníci Lesnej správy Pezinok (tel.: 033/640 80 50, resp. 0918/333 043) vám o ňom radi porozprávajú ešte viac.


Zdroj: www.lesy.sk

Orientačná mapa náučného chodníka: