|
V rokoch 1878 – 83 študoval na Vojenskej technickej akadémii vo Viedni. Pôsobil ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády a staviteľ vojenských objektov na rozličných miestach monarchie. Po uvoľnení z armády žil začas v Pezinku. Okolo roku 1900 odišiel do Bratislavy, kde pracoval v Marshallovej továrni na výrobu vozov a kočov. Ako vojenský staviteľ navrhol a realizoval vojenské opevnenia a objekty v Trebeniku (býv. Juhoslávia), vo Ľvove, Charkove a v Petrohrade. Venoval sa modernizácii vojenskej techniky, najmä problému lietania. Je vynálezcom horizontálnej vrtule. V roku 1895 absolvoval prvý pokus o vzlet v Bratislave a o dva roky neskôr sa mu podarilo vzniesť do výšky 3 metrov. Jeho vynález propagovala vtedajšia tlač (Pressburger Zeitung) a podľa neho konštruovali podobné stroje v zahraničí.
Spolu s A. Marshallom zostrojili v rokoch 1895 – 97 prvý automobil s benzínovým motorom na Slovensku. V rokoch 1900 – 02 zostrojil druhý prototyp vrtuľníka a v roku 1905 na ňom vzlietol do výšky 4 metre a preletel vzdialenosť 1500 metrov. Pokus bol zaprotokolovaný aj medzinárodnou vzduchoplaveckou organizáciou. Keďže od armády nedostal finančnú pomoc a nepodarilo sa mu nadviazať spoluprácu s vynálezcami a podnikateľmi v USA a Nemecku, vzdal sa ďalších pokusov. Svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov L. Bérgueta a J. Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. Ján Bahýľ bol vyznamenaný diplomom Františka Jozefa za tzv. letecký patent a návrhy a realizáciu vojenských opevnení a objektov. Z jeho plodného života vzišlo 17 vojenských a technických patentov, ako vrtuľník poháňaný benzínovým motorom (1895), balón so vzdušnou turbínou (1895), vynález tanku na parný pohon, zariadenie na spájanie vagónov, vynález výťahu na Bratislavskom hrade a i.
|
13. 3. 1916