Prepnúť na plnú verziu

Po stopách Jána Kupeckého

"Život bez farebných snov by bol temný ako hrob..."
Ľudo Zúbek


PO STOPÁCH JÁNA KUPECKÉHO
            a iných pezinských maliarov
Ján Kupecký

František von Meissl

Ľudovít Pithord

Augustín Barta st.

Augustín Barta ml.

Gustáv Mallý

Štefan Polkoráb

Ondrej Šteberl

Ján Tuma

Fridrich Moravčík
- * 1667 Pezinok - + 16. 2. 1740 Norimberg
    barokový maliar, portrétista
- * 9. 1. 1837 Pezinok - + 28. 1. 1934 Dolné Rakúsko
    lekárnik, maliar
- * 22. 7. 1860 Pezinok - + 1946 Bratislava
    maliar, portrétista, reštaurátor
- * 3. 1. 1876 Bukovce, na Morave - + 1. 9. 1957 Pezinok
    pezinský maliar a reštaurátor
- * 3. 7. 1906 Pezinok - + 3. 11. 1980 Pezinok
    pezinský maliar a reštaurátor>
- * 21. 5. 1879 Viedeň - + 3. 8. 1952 Bratislava
    maliar, v r. 1908 - 1911 žil v Pezinku
- * 2. 9. 1896 Pezinok - + 14. 10. 1951 Bratislava
    maliar, portrétista a krajinkár
- * 23. 4. 1897 Pezinok - + 30. 11. 1977 Bratislava
    insitný maliar
- * 9. 5. 1904 Pezinok - + 1982 Bratislava
    maliar
- * 20. 2. 1916 Budmerice - 15. 10. 1993 Pezinok
    maliar, pedagóg, publicista


1. Krušičova kúria, na rohu Radničného námestia a Holubyho ulice - zemepánsky dom, ktorý bol prvou privilegovanou budovou v meste, postavený pravdepodobne už v 14.storočí. V rokoch 1575 - 1580 dal dom prestavať barón Krušič v renesančnom slohu. Majitelia kúrie boli oslobodení od mestských poplatkov a rôznych povinností. Bola súčasťou hradného panstva, neskôr sa však dostala do majetku mesta a slúžila pre rôzne potreby, najmä ako daňový dom, mestská viecha a ubytovňa pre vojsko.
Zároveň to bolo miesto, kde sa začína život Kupeckého v Pezinku. Pretože časť kúrie slúžila ako modlitebňa pre miestnych evanjelikov, prichýlila rodinu tkáča Adama Kupeckého, ktorá emigrovala spolu s ďalšími z Mladej Boleslavi na Slovensko. Kupeckí si rýchlo získali priazeň miestneho farára Baltazára i ostatných predstaviteľov cirkevného zboru. Adam Kupecký sa dokonca stal i jedným z kostolníkov na tejto pezinskej fare. Malý Ján Kupecký sa spriatelil s kostolníkom Vítom Klingerom, ktorý vraj bol zároveň prvým pokusom Kupeckého zachytiť podobu určitého človeka. Svoje prvé obrázky zvierat i ľudských postáv maľoval do piesku, na ploty, či na steny pezinských domov. Klinger ho raz prichytil ako kreslí po múroch kostola. Nevyhrešil ho však, ale dal mu papier a olovko. Kupecký potom z vďačnosti namaľoval obrázok uja Klingera.
Kostol sa stal pre Kupeckého zároveň jediným miestom, kde mohol obdivovať farby a snívať o maľovaní, pretože jeho otec maliarske pokusy svojho syna nikdy neprijal.
Takto si predstavoval detstvo Jána Kupeckého slovenský spisovateľ Ľudo Zúbek Ktovie, možno to bolo naozaj presne tak...

2. Dolný kostol najsvätejšieho Spasiteľa alebo Premenenia Pána, na rohu Radničného námestia a Holubyho uliFridrich Moravčík: Budova sporiteľne (r. 1976, pero, tuš na bielom kartóne)ce - reprezentuje v Pezinku éru monumentálneho baroka z čias reformačného a rekatolizačného hnutia, v rokoch 1655- 1659 ho postavili evanjelici. Autormi cyklu obrazov zo Starého a Nového zákona na stenách kostola sú Augustín Bárta st. a jeho syn Augustín Barta ml. Všetky ich obrazy sú robené podľa predlohy predchádzajúcich majstrov. Zaujímavosťou, ktorá sa spája s maľbami v tomto kostole je, že na chóre ostalo jedno voľné biele miesto, kde chcel Augustín Barta ml. namaľovať obraz Posledného súdu. Medzi maliarmi sa však traduje, že kto namaľuje tento náboženský výjav, zomrie. Preto toto miesto ostalo navždy prázdne.

3. Evanjelický kostol, Potočná ulica - je prvou klasicistickou pamiatkou v Pezinku postavenou nemeckým i slovenským evanjelickým zborom v roku 1783. Na klasicistickom oltári tohto kostola sa nachádza obraz Poslednej večere a obraz Oplakávanie Krista, ktorého autorstvo sa pripisuje pravdepodobne Jánovi Kupeckému.

4. Malokarpatské múzeum, ulica M. R. Štefánika č.4 - nachádza sa v renesančnom vinohradníckom Kaviakovom dome - v dvojpodlažnej meštianskej budove s pôdorysom tvaru "U" postavenej v prvej polovici 17. storočia. Okrem iného sa v priestoroch múzea nachádzajú i výstavné priestory, kde sa uskutočňujú pravidelné prezentácie tvorby regionálnych, ale i zahraničných umelcov. Múzeum vlastní celkove 400 výtvarných diel, pričom v jeho zbierkach sa nachádza 31 diel z tvorby Štefana Polkorába (Portrét J. Ľ. Holubyho, Cajlanský chlapec, Vinohradníčka s putnou II., Mladá žena s kvetmi...) a taktiež diela Fridricha Moravčíka, v ktorého tvorbe dominovala krajinomaľba (kresby s prostredia Pezinka a Modry). Okrem maliarskej tvorby sa Fridrich Moravčík zaoberal hlavne písmomaliarstvom a zdokonaľovaním písmomaliarskych techník a niekoľko jeho publikácií týkajúcich sa tejto problematiky má priekopnícky charakter. V zbierkach múzea je umiestnený i obraz Ondreja Šteberla Vinobranie a olejomaľba Pezinský trh maliara Gustáva Mallého z roku 1906. Gustáv Mallý, ktorý nejaký čas žil aj v Pezinku, ovplyvnil rozhodovanie mnohých slovenských výtvarných umelcov o ich životnom povolaní. Jeho žiakmi boli napr. Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Dr. Alžbeta Guntherová-Mayerová, Cyprián Majerník, Ján Mudroch, Jozef Ilečko, Lea Mrázová-Krššáková, Ester Šimerová-Martinčeková. Mallého súkromnú maliarsku školu navštevovali aj pezinskí rodáci Štefan Polkoráb a Augustín Barta ml.
Autorom portrétu Jána Zigmundíka - pedagóga, publicistu, prekladateľa, hudobníka, astronóma a ďalšieho významného pezinčana, je maliar Ján Tuma. Hoci celý svoj život prežil v Bratislave, svoje rodné mesto často navštevoval a viazalo ho k nemu aj blízke priateľstvo s maliarom Štefanom Polkorábom.
Jediným obrazom Ľudovíta Pitthorda, nachádzajúcim sa v zbierkach múzea, je portrét neznámeho dievčaťa. Ľudovít Pitthord, bol maliar a reštaurátor- pezinský rodák, ktorý získal umelecké vzdelanie u známych majstrov vo Viedni a Mníchove.
Múzeum vo svojich zbierkach vlastní aj reprodukčné grafiky portrétov Jána Kupeckého, ktorých autormi sú rytci z Augsburgu a Norimbergu.

5. Galéria G5, ulica M. R. Štefánika č. 5 - súkromná galéria, ktorá pripravuje predajné výstavy profesionálneho výtvarného umenia.

6. Galéria v Kultúrnom centre, Holubyho č. 42 - v KC sa nachádzajú výstavné priestory, v ktorých sa konajú príležitostné výstavy výtvarného umenia.

7. Rímsko - katolícky farský kostol, Farská ulica č. 4 - trojloďový gotický kostol, ktorý sa začal stavať v polovici 14. storočia. Reštaurátorské práce- pozlacovanie klenieb, či konzervovanie oltárnych obrazov- urobil Augustín Barta ml., ktorý mal zároveň na miestnej fare vlastnú reštaurátorskú dielňu.

8. Kapucínsky kostol, Holubyho č. 91 - stavať ho začala kazateľná rehoľa kapucínov v roku 1716, posvätený bol v roku 1730. Maľby kostola Kapucínov patria medzi najkrajšie práce Augustína Bartu st. Vyhotovil reliéfy Krížovej cesty a je autorom obrazov Madona s dieťaťom, Sv. Konrád a obrazu Srdca Ježišovho.
Augustín Barta st. bol umeleckým kostolným maliarom a reštauroval staré obrazy, sošky, oltáre a kazateľnice. Robil tiež stavby nových oltárov v akomkoľvek slohu. Na maľovanie používal tempery, olej, olejový vosk a minerálne freško.

9. Kupeckého ulica, bývalá Kozia ulica - pôvodne ulica pezinských vinohradníkov a vinárov. Štefan Polkoráb, podobne ako aj Ondrej Šteberl pochádzali z vinohradníckych rodín, vlastnili vinohrady a mali radi práce vo vinohrade. Aj otec Jána Kupeckého si po príchode do Pezinka kúpil vinohrad a sám Ján Kupecký rád pomáhal vo vinici svojho priateľa Klingera.

10. Rodný dom Jána Kupeckého, Kupeckého č. 39 - Vždy, keď Kupecký spomínal na svoj domov, v mysli sa mu vynorila izba s krosnami v Pezinku, kde prežil svoje detstvo. Jeho otec, ktorý Fridrich Moravčík: Dvor Starej radnice (r. 1979, pero, tuš na bielom kartóne)bol členom cechu tkáčov trval na tom, aby sa syn vyučil za tkáča. Kupeckého sen stať sa maliarom otec odmietal. Kupecký žil dvojakým životom: jedným skutočným - jednotvárnou prácou za krosnami a druhým vysneným - farbami a štetcom. Vo svojich myšlienkach mal jedinú túžbu: obdivovať nádherný svet vonku pod božou oblohou, a nie z izby od krosien.
A ako opísal tento dom Ľudo Zúbek?
V meštianskych domoch pôvodne nebola dlážka z dreva, ale z ubitej hliny, ktorá sa každú sobotu posýpala čerstvým žltučkým pieskom a poskytovala tak Kupeckému náhradu za maliarske plátno. Ako malý chlapec kreslil doň prútikom alebo prstom rôzne kresby.
V priestoroch domu sa nachádzajú výstavné priestory, kde sa príležitostne konajú výstavy výtvarných umelcov.
Na rodnom dome Jána Kupeckého bola umiestnená pamätná tabuľa zo šedého mramoru na základe iniciatívy Františka Meissela - pezinského lekárnika, člena Mestského zastupiteľstva a zberateľa historických a pamätných predmetov. Meissel pochádzal z rodu rakúskych šľachticov a za zásluhy vo verejnej činnosti mu panovník František Jozef udelil v roku 1896 titul rytier. Veľkou záľubou Františka Meissela bolo maľovanie. Známych je viacero jeho prác s motívmi rodného Pezinka a architektúry okolitých pamätihodností. Jeho diela dokumentujú obraz dnes už neexistujúcich hradov, zámkov a kaštielov na prelome storočí. V Malokarpatskom múzeu sa nachádza zachovaný jeden akvarel zachytávajúci pohľad na mesto Pezinok.

11. Schaubmarov mlyn - Galéria insitného umenia, Cajlanská č.255 - Celý areál mlyna patrí Slovenskej národnej galérii. V jednom z objektov mlyna je zriadená Galéria insitného umenia. Jej expozícia je skĺbená s expozíciou zariadenia mlyna - mlynskej techniky do jednotného celku.
Insita - naivné, primitívne, neškolené, neprofesionálne, vizionárske umenie.
Medzi pezinskými maliarmi je aj predstaviteľ insitného umenia Ondrej Šteberl. Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Povolaním bol poštár, pôvodne poľnohospodársky a stavebný robotník. Dlhé roky maľoval sporadicky len pre svoje potešenie. Jeho pracovný postup bol nasledovný: ceruzou, potom štetcom, nakoniec tušom znázornil kontúry figúr či predmetov, ktoré vypĺňal temperovými i olejovými farbami, primárne čistými. Nepoužíval paletu ani stojan, maľoval na obyčajnom stole a farbu naberal rovno z tuby. Hlbokým prameňom jeho tvorby sú biblické motívy zo Starého a Nového zákona, častým námetom jeho obrazov je aj žena, práca a život na dedine (obrazy Na pole, S drevom).

12. Cajla - Rodisko Štefana Polkorába - detstvo Š. Polkorába sa spája s Pezinkom. Doma pomáhal s vinohradníckymi prácami, vyučil sa za obuvníka a hoci s ním bol majster spokojný, čoraz častejšie myslel na vhodnejšie povolanie. Namiesto obuvníckych nástrojov sa mu plietli hlavou štetce, tužky a krásne pestré farby. Stále hľadal cestičky ako sa dostať k maliarstvu. Mal talent, no nenašiel oporu vo svojom najbližšom okolí, chýbala mu priebojnosť a preto sa nedokázal uplatniť v silnom konkurenčnom umeleckom prostredí. Obdivoval Rembrandta a svojho veľkého krajana Jána Kupeckého. Na maľovanie mal vlohy, čo si odôvodňoval i tým, že po starej matke bol v príbuzenstve s Jánom Kupeckým. Patril k tým, o ktorých sa za jeho života písalo najmenej. Pričinil sa o to čiastočne aj sám, lebo okrem malej výstavy v Modre v roku 1941 nemal za celý svoj život súbornú výstavu, ktorá by ho predstavila širokej verejnosti. Častým námetom jeho diel boli ľudia v dedinskom prostredí. Bol aj krajinkárom , no najväčšie úspechy dosiahol v oblasti portrétu. Prvým úspešným portrétom bola podobizeň ďalšieho významného pezinčana Dr. J. Ľ. Holubyho.

13. Vyhliadka - Svahy Malých Karpát posiate vinicami, ich široký chrbát porastený sviežou zeleňou hustých listnatých lesov, a i samotné mesto Pezinok výrazne ovplyvnili tvorbu všetkých pezinských výtvarných umelcov. V ich obrazoch a kresbách sa často vyskytujú motívy vinohradníckej práce a vinobrania.Gustáv Mallý: Pezinský trh (r. 1909, olej na plátne)
Štefan Polkoráb namaľoval krajinky Vinice, Vo vinohrade, Vinobranie - bol to najväčší obraz s touto tematikou znázorňujúci oslavu práce vo vinohradoch, ktorý namaľoval pre Roľnícku vzájomnú pokladnicu v Modre. Aj v tvorbe Ondreja Šteberla je obraz zobrazujúci život na dedine Oberačka.
Hovorí sa, že chlapčenské roky umelcov majú na charakter ich budúcej umeleckej tvorby najrozhodujúcejší vplyv. Ľudská duša je v prvých rokoch dospievania najcitlivejšia. Začína sa formovať názor na svet, život a ľudí a z množstva dojmov, ktoré sa v tomto období nazberajú, umelci čerpajú po celý svoj život. Umelec sa ustavične vracia k predstavám, skúsenostiam i snom svojho dospievania a ťaží z toho často i svoje námety. I v diele Jána Kupeckého je vidieť vplyv prísnej výchovy v evanjelickej rodine a hlboký vplyv slovenského prostredia.

14. Cesta na Pezinskú Babu - miesto, kde sa skončil život Jána Kupeckého v Pezinku. Ako 15- ročný ušiel v máji 1681 z domu cez pezinské hory do sveta za vytúženým maliarskym vzdelaním. Lákalo ho vzrušujúce dobrodružstvo, o ktorom nemal nijakú presnú predstavu, ale o ktorom vedel, že v Pezinku ho nepostretne, že ho čaká inde - vo svete.
Po odchode z Pezinka Kupecký študoval vo Viedni a v Ríme, obdivoval hlavne diela Tiziana, Raffaela, Caravaggia, Quida Reniho, či mníchovského maliara Karla Lotha.. Podnikal cesty do Florencie, Bologne a Benátok, kde sa ďalej vzdelával. V Taliansku pobudol Kupecký 24 rokov a stal sa tam slávnym. V portrétnej tvorbe sa stal úspešným a vyhľadávaným majstrom. Maľoval nevestu španielskeho kráľa Karola III., "jednu z najkrajších princezien Európy", portrétoval cisára Karola VI., ruského cára Petra Veľkého, slovenského vedca Mateja Bela a mnoho iných uhorských, rakúskych a poľských šľachticov, princezien, učencov, cirkevných hodnostárov i mešťanov. Kupecký odmietol portrétovať anglického kráľa a dánsku kráľovnú a nikdy neprijal ponuky stať sa dvorným maliarom poľského princa Alexandra Sobieskeho, cára Petra Veľkého, cisára Karola VI. a iných panovníkov. Sláva a peniaze ho neobmäkčili a vždy zostal verný svojej zásade nezávislosti.
Hoci väčšinu svojho života strávil v cudzine a do vlasti sa nevrátil, domov pre Kupeckého vždy znamenal veľmi veľa a nikdy naň nezabudol.


"Zazdalo sa mi, že ma domov volá späť: Vráť sa, Janko, vráť sa! Nikde Ti tak dobre nebude, ako Ti bolo doma. Nikde na svete niet lepšieho chleba nad ten, čo pekáva mať. Lenže domov je aj tá nesmierna v rodnej obci neukojiteľná túžba, ktorá odvádza myšlienky od krosien a vyčarúva pred očami svet plný farebnej nádhery."
Ľudo Zúbek, Farebný svet


Orientačná mapa náučného chodníka: