Prepnúť na plnú verziu

Život bez násilia, alebo problém ktorý sa týka nás všetkých

Domáce násilie prechádza naprieč celou spoločnosťou, nie je závislé od veku, pohlavia, sociálneho postavenia, od vzdelania, etnickej či náboženskej príslušnosti, či mentálnej výbavy agresora, alebo obete. Existuje veľa mýtov a predsudkov, ktoré môžu brániť spoločnosti porozumieť domácemu násiliu a tak následne znemožňovať obetiam vystúpiť z kruhu násilia. Jedným z mýtov je, že násilie v rodine je súkromná vec a nikto by sa do toho nemal miešať. Nie je to pravda. Páchanie násilia v rodine, tak ako mimo nej, je páchanie trestného činu a je našou občianskou povinnosťou nebyť voči nemu ľahostajní (Štefaničiaková, 2007).

Domáce násilie sa vyskytuje omnoho častejšie ako násilie páchané na verejnosti. Domáce násilie nie je jednorazový čin, opakuje sa, dlhodobo pretrváva a jeho intenzita sa časom stupňuje. Podľa výskumov a štatistík zažíva každá piata až štvrtá žena násilie v párovom vzťahu zo strany muža. Pravými dôvodmi násilia páchaného na ženách sú tolerovanie násilia spoločnosťou, výchova v duchu stereotypnej „mužnosti“, historicky vytvorená sociálna, politická a ekonomická rodová NErovnosť a závislosť žien od mužov, náboženské a kultúrne tradície, ktoré priamo a nepriamo určujú mužom právo pokladať ženu (aj deti) za svoj majetok a rozhodovať o nich (Farkašová, Sopková, ASPEKT 2012). 

Formy násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch môžu mať rôznorodú podobu či už ide o fyzické násilie, psychické a emocionálne násilie, ekonomické násilie, alebo sexuálne násilie. K stratégii uplatňovania kontroly patria aj prostriedky, ktoré sa na prvý pohľad nepovažujú za súčasť násilia: ubezpečovanie o láske po týraní, „ udobrovanie“ prostredníctvom sexuality, apely na morálne svedomie ženy a jej materský cit, vyhrážanie sa samovraždou, príležitostné pozornosti atď. Tieto stratégie bránia ženám, aby si uvedomili vážnosť násilia a jeho následky a aby vzťah ukončili. (...?...)

Je jasné, že takáto závažná téma si zasluhuje pozornosť nás všetkých a nie je možné takto v skratke poskytnúť všetky informácie a rozobrať túto problematiku viac do hĺbky. Ak viete o tom, že vo vašom susedstve dochádza k násiliu, zavolajte políciu číslo 158 alebo 112. Môžete to tiež oznámiť (aj anonymne) na prokuratúru alebo súd (Farkašová, Sopková, ASPEKT 2012).  Je však dôležité vedieť, kde hľadať pomoc a potrebné informácie o tejto problematike. Existuje viacero odborníkov, odborníčok a špecializovaných organizácií, ktoré sa problematikou domáceho násilia zaoberajú a ktoré Vám v prípade potreby poskytnú potrebnú pomoc. V závere preto uvádzame aj  dôležitý kontakt, kde sa dozviete viac o celej problematike a nájdete spôsoby ako postupovať v prípade, že Vás táto problematika zaujala, alebo práve Vy ste tá „piata“.  

Dôležitá adresa kde nájdete pomoc: www.zastavmenasilie.sk.