DOMElement Object ( [tagName] => img [schemaTypeInfo] => [nodeName] => img [nodeValue] => [nodeType] => 1 [parentNode] => (object value omitted) [childNodes] => (object value omitted) [firstChild] => [lastChild] => [previousSibling] => [attributes] => (object value omitted) [ownerDocument] => (object value omitted) [namespaceURI] => [prefix] => [localName] => img [baseURI] => [textContent] => ) DOMDocument Object ( [doctype] => (object value omitted) [implementation] => (object value omitted) [documentElement] => (object value omitted) [actualEncoding] => [encoding] => [xmlEncoding] => [standalone] => 1 [xmlStandalone] => 1 [version] => [xmlVersion] => [strictErrorChecking] => 1 [documentURI] => [config] => [formatOutput] => [validateOnParse] => [resolveExternals] => [preserveWhiteSpace] => 1 [recover] => [substituteEntities] => [nodeName] => #document [nodeValue] => [nodeType] => 13 [parentNode] => [childNodes] => (object value omitted) [firstChild] => (object value omitted) [lastChild] => (object value omitted) [previousSibling] => [attributes] => [ownerDocument] => [namespaceURI] => [prefix] => [localName] => [baseURI] => [textContent] => FrantiÅ¡ka Meissla pripomína ulica v centre Pezinka, jeho stôp v meste pretrvalo viac. Na prvý pohľad ich nie je vidieÅ¥, hoci v dejinách 2. polovice 19. a začiatku 20. storočia  zohral FrantiÅ¡ek Meissl v Pezinku nezastupiteľnú úlohu. V januári uplynie 184. výročie narodenia a tiež 87. výročie úmrtia tejto mimoriadnej osobnosti. Šľachtic, lekárnik, meÅ¡Å¥anosta, tútor sirôt, zakladateľ hasičského spolku, spoluzakladateľ a riaditeľ sporiteľne, historik, zberateľ i maliar – tento významný pezinský rodák a polyhistor spravil pre svoje rodné mesto a jeho obyvateľov toľko dobrého, čo by väčšina ľudí nestihla ani za dva životy. Za zásluhy vo verejnej činnosti mu panovník FrantiÅ¡ek Jozef I. udelil v roku 1896 čestný rád rytiera.   Význam jeho pôsobenia FrantiÅ¡ek Meissl sa narodil a prežil väčšinu svojho života v Pezinku. Viedol úctyhodne činorodý a dlhý život. Profesiou bol lekárnik, no v Pezinku založil hasičský spolok, spoluzaložil sporiteľňu, vytvoril základy muzeálnej zbierky a, hoci ide len o brožúru, napísal prvé dejiny Pezinka. Okrem toho sa podieľal na spravovaní vecí verejných ako meÅ¡Å¥anosta, mestský kapitán aj predseda mestskej stolice. Vo voľnom čase rád kreslil a maľoval, najmä krajinky a pamiatky Pezinka a jeho okolia. Vyhotovil aj náčrty niektorých zanikajúcich mestských historických objektov (mestské brány, portály, domy). Namaľoval akvarely banského domu, záhrady za domom Jamnických, dom Jána Zigmundíka.  Z rokov 1884-1901 sa v Å tátnom archíve v Modre zachovali jeho akvarely niekoľkých kaÅ¡tieľov z okolia: z Cífera, Bernolákova, Budmeríc, Vinosadov a hradu Červený Kameň. FrantiÅ¡ek Meissl je tiež autorom obrazu sv. Rozálie z roku 1898 v Kaplnke sv. Rozálie. Slovenská národná galéria v Bratislave má s jeho signovaním v zbierke obraz z roku 1896 nazvaný Bratislavské župné bandérium.   Život Narodil sa ako FrantiÅ¡ek Karol Imrich v Pezinku (9. január 1837, Rakúsko-Uhorsko), vychodil tu ľudovú Å¡kolu a prežil celý produktívny život. Å tudoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure a vzdelanie lekárnika získal vo Viedni. Po Å¡túdiách sa v Pezinku usadil a v roku 1862 prevzal po otcovi lekáreň. V tomto období sa aj oženil a tiež sa začal angažovaÅ¥ vo veciach verejných. Stal sa členom mestského zastupiteľstva, viackrát meÅ¡Å¥anostom a mestským kapitánom a tiež predsedom mestskej stolice. Z manželstva Meisslovcov sa narodilo Å¡esÅ¥ detí, no len dvaja synovia August a Rudolf a dcéra  Izabela sa dožili dospelosti. A syn August zdedil otcovu lásku k maľovaniu. V roku 1872 sa Meissl zaslúžil o založenie a stal sa riaditeľom Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne. V januári 1874 založil Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý patrí k najstarším u nás. V spolku bol veliteľom, pod jeho vedením spolok vyvíjal bohatú kultúrno-osvetovú činnosÅ¥ ako prednášky, účasÅ¥ na slávnostiach, oslavách a majálesoch. V spolku bol činný do roku 1905 a do svojej smrti bol jeho čestným členom. Zaslúžil sa o usporiadanie mestského archívu a na základe poznatkov, ktoré tam získal, spracoval prvú publikáciu o dejinách Pezinka, ktorá bola pod názvom Bozin (Bazin, Pössing, Bösing) königl. Freistadt in Comitate Poszony am Fusse der Kleinen Karpaten, vydaná v Trnave v roku 1902. FrantiÅ¡ek Meissl zbieral počas života rôzne historické, umelecké a pamätné predmety, predmety cechovej výroby po zruÅ¡ených cechoch, insígnie a pečatidlá mestskej správy. Tieto veci v pohnutých časoch schovával a, za prvej svetovej vojny zachránil pred zničením. Jeho zberateľstvo sa viac rozvinulo až po roku 1905, keď bol na penzii, vtedy založil na radnici pamätnú izbu, príležitostne sprístupňovanú vzácnym hosÅ¥om. Neskôr sa tieto artefakty stali základným fondom dneÅ¡ného Malokarpatského múzea v Pezinku, preto je FrantiÅ¡ek Meissl považovaný tiež za zakladateľa tradície pezinského múzejníctva. FrantiÅ¡ek Meissl sa po rozpade Rakúsko-Uhorska presÅ¥ahoval k dcére, no žil eÅ¡te Å¡estnásÅ¥ rokov. O tom ako prežil posledné roky svojho života, nemáme správy. Zomrel ako 97-ročný,  28. 1. 1934. Pochovaný je v Sierndorfe pri Stockerau v Dolnom Rakúsku.   ZaujímavosÅ¥ na okraj V súvislosti s menom Meissl možno zmieniÅ¥ rakúsku architektku Elke Delugan-Meissl. Architektúra, ktorú tvorí s manželom Romanom Delugan je súčasÅ¥ou vplyvnej rakúskej architektonickej scény aj svetovej Å¡pičky. Možno sa domnievaÅ¥, že by mohla byÅ¥ rodinne prepojená aj s Pezinčanom Meisslom... No dopátraÅ¥ sa pravdy – to je už úloha pre genealógov a historikov.   Irena Dorotjaková ) DOMElement Object ( [tagName] => img [schemaTypeInfo] => [nodeName] => img [nodeValue] => [nodeType] => 1 [parentNode] => (object value omitted) [childNodes] => (object value omitted) [firstChild] => [lastChild] => [previousSibling] => [attributes] => (object value omitted) [ownerDocument] => (object value omitted) [namespaceURI] => [prefix] => [localName] => img [baseURI] => [textContent] => ) DOMDocument Object ( [doctype] => (object value omitted) [implementation] => (object value omitted) [documentElement] => (object value omitted) [actualEncoding] => [encoding] => [xmlEncoding] => [standalone] => 1 [xmlStandalone] => 1 [version] => [xmlVersion] => [strictErrorChecking] => 1 [documentURI] => [config] => [formatOutput] => [validateOnParse] => [resolveExternals] => [preserveWhiteSpace] => 1 [recover] => [substituteEntities] => [nodeName] => #document [nodeValue] => [nodeType] => 13 [parentNode] => [childNodes] => (object value omitted) [firstChild] => (object value omitted) [lastChild] => (object value omitted) [previousSibling] => [attributes] => [ownerDocument] => [namespaceURI] => [prefix] => [localName] => [baseURI] => [textContent] => FrantiÅ¡ka Meissla pripomína ulica v centre Pezinka, jeho stôp v meste pretrvalo viac. Na prvý pohľad ich nie je vidieÅ¥, hoci v dejinách 2. polovice 19. a začiatku 20. storočia  zohral FrantiÅ¡ek Meissl v Pezinku nezastupiteľnú úlohu. V januári uplynie 184. výročie narodenia a tiež 87. výročie úmrtia tejto mimoriadnej osobnosti. Šľachtic, lekárnik, meÅ¡Å¥anosta, tútor sirôt, zakladateľ hasičského spolku, spoluzakladateľ a riaditeľ sporiteľne, historik, zberateľ i maliar – tento významný pezinský rodák a polyhistor spravil pre svoje rodné mesto a jeho obyvateľov toľko dobrého, čo by väčšina ľudí nestihla ani za dva životy. Za zásluhy vo verejnej činnosti mu panovník FrantiÅ¡ek Jozef I. udelil v roku 1896 čestný rád rytiera.   Význam jeho pôsobenia FrantiÅ¡ek Meissl sa narodil a prežil väčšinu svojho života v Pezinku. Viedol úctyhodne činorodý a dlhý život. Profesiou bol lekárnik, no v Pezinku založil hasičský spolok, spoluzaložil sporiteľňu, vytvoril základy muzeálnej zbierky a, hoci ide len o brožúru, napísal prvé dejiny Pezinka. Okrem toho sa podieľal na spravovaní vecí verejných ako meÅ¡Å¥anosta, mestský kapitán aj predseda mestskej stolice. Vo voľnom čase rád kreslil a maľoval, najmä krajinky a pamiatky Pezinka a jeho okolia. Vyhotovil aj náčrty niektorých zanikajúcich mestských historických objektov (mestské brány, portály, domy). Namaľoval akvarely banského domu, záhrady za domom Jamnických, dom Jána Zigmundíka.  Z rokov 1884-1901 sa v Å tátnom archíve v Modre zachovali jeho akvarely niekoľkých kaÅ¡tieľov z okolia: z Cífera, Bernolákova, Budmeríc, Vinosadov a hradu Červený Kameň. FrantiÅ¡ek Meissl je tiež autorom obrazu sv. Rozálie z roku 1898 v Kaplnke sv. Rozálie. Slovenská národná galéria v Bratislave má s jeho signovaním v zbierke obraz z roku 1896 nazvaný Bratislavské župné bandérium.   Život Narodil sa ako FrantiÅ¡ek Karol Imrich v Pezinku (9. január 1837, Rakúsko-Uhorsko), vychodil tu ľudovú Å¡kolu a prežil celý produktívny život. Å tudoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure a vzdelanie lekárnika získal vo Viedni. Po Å¡túdiách sa v Pezinku usadil a v roku 1862 prevzal po otcovi lekáreň. V tomto období sa aj oženil a tiež sa začal angažovaÅ¥ vo veciach verejných. Stal sa členom mestského zastupiteľstva, viackrát meÅ¡Å¥anostom a mestským kapitánom a tiež predsedom mestskej stolice. Z manželstva Meisslovcov sa narodilo Å¡esÅ¥ detí, no len dvaja synovia August a Rudolf a dcéra  Izabela sa dožili dospelosti. A syn August zdedil otcovu lásku k maľovaniu. V roku 1872 sa Meissl zaslúžil o založenie a stal sa riaditeľom Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne. V januári 1874 založil Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý patrí k najstarším u nás. V spolku bol veliteľom, pod jeho vedením spolok vyvíjal bohatú kultúrno-osvetovú činnosÅ¥ ako prednášky, účasÅ¥ na slávnostiach, oslavách a majálesoch. V spolku bol činný do roku 1905 a do svojej smrti bol jeho čestným členom. Zaslúžil sa o usporiadanie mestského archívu a na základe poznatkov, ktoré tam získal, spracoval prvú publikáciu o dejinách Pezinka, ktorá bola pod názvom Bozin (Bazin, Pössing, Bösing) königl. Freistadt in Comitate Poszony am Fusse der Kleinen Karpaten, vydaná v Trnave v roku 1902. FrantiÅ¡ek Meissl zbieral počas života rôzne historické, umelecké a pamätné predmety, predmety cechovej výroby po zruÅ¡ených cechoch, insígnie a pečatidlá mestskej správy. Tieto veci v pohnutých časoch schovával a, za prvej svetovej vojny zachránil pred zničením. Jeho zberateľstvo sa viac rozvinulo až po roku 1905, keď bol na penzii, vtedy založil na radnici pamätnú izbu, príležitostne sprístupňovanú vzácnym hosÅ¥om. Neskôr sa tieto artefakty stali základným fondom dneÅ¡ného Malokarpatského múzea v Pezinku, preto je FrantiÅ¡ek Meissl považovaný tiež za zakladateľa tradície pezinského múzejníctva. FrantiÅ¡ek Meissl sa po rozpade Rakúsko-Uhorska presÅ¥ahoval k dcére, no žil eÅ¡te Å¡estnásÅ¥ rokov. O tom ako prežil posledné roky svojho života, nemáme správy. Zomrel ako 97-ročný,  28. 1. 1934. Pochovaný je v Sierndorfe pri Stockerau v Dolnom Rakúsku.   ZaujímavosÅ¥ na okraj V súvislosti s menom Meissl možno zmieniÅ¥ rakúsku architektku Elke Delugan-Meissl. Architektúra, ktorú tvorí s manželom Romanom Delugan je súčasÅ¥ou vplyvnej rakúskej architektonickej scény aj svetovej Å¡pičky. Možno sa domnievaÅ¥, že by mohla byÅ¥ rodinne prepojená aj s Pezinčanom Meisslom... No dopátraÅ¥ sa pravdy – to je už úloha pre genealógov a historikov.   Irena Dorotjaková ) Mesto Pezinok | Aktuálne informácie
 


Činorodý šľachtic a lekárnik František Meissl pozdvihol Pezinok

Táto informácia bola publikovaná od 11. 01. 2021 do 17. 01. 2021

František Meissl - originál portrétu je v zbierke Malokarpatského múzea v PezinkuFrantiška Meissla pripomína ulica v centre Pezinka, jeho stôp v meste pretrvalo viac. Na prvý pohľad ich nie je vidieť, hoci v dejinách 2. polovice 19. a začiatku 20. storočia  zohral František Meissl v Pezinku nezastupiteľnú úlohu. V januári uplynie 184. výročie narodenia a tiež 87. výročie úmrtia tejto mimoriadnej osobnosti. Šľachtic, lekárnik, mešťanosta, tútor sirôt, zakladateľ hasičského spolku, spoluzakladateľ a riaditeľ sporiteľne, historik, zberateľ i maliar – tento významný pezinský rodák a polyhistor spravil pre svoje rodné mesto a jeho obyvateľov toľko dobrého, čo by väčšina ľudí nestihla ani za dva životy. Za zásluhy vo verejnej činnosti mu panovník František Jozef I. udelil v roku 1896 čestný rád rytiera.

 

Význam jeho pôsobenia

František Meissl sa narodil a prežil väčšinu svojho života v Pezinku. Viedol úctyhodne činorodý a dlhý život. Profesiou bol lekárnik, no v Pezinku založil hasičský spolok, spoluzaložil sporiteľňu, vytvoril základy muzeálnej zbierky a, hoci ide len o brožúru, napísal prvé dejiny Pezinka. Okrem toho sa podieľal na spravovaní vecí verejných ako mešťanosta, mestský kapitán aj predseda mestskej stolice. Vo voľnom čase rád kreslil a maľoval, najmä krajinky a pamiatky Pezinka a jeho okolia. Vyhotovil aj náčrty niektorých zanikajúcich mestských historických objektov (mestské brány, portály, domy). Namaľoval akvarely banského domu, záhrady za domom Jamnických, dom Jána Zigmundíka.  Z rokov 1884-1901 sa v Štátnom archíve v Modre zachovali jeho akvarely niekoľkých kaštieľov z okolia: z Cífera, Bernolákova, Budmeríc, Vinosadov a hradu Červený Kameň. František Meissl je tiež autorom obrazu sv. Rozálie z roku 1898 v Kaplnke sv. Rozálie. Slovenská národná galéria v Bratislave má s jeho signovaním v zbierke obraz z roku 1896 nazvaný Bratislavské župné bandérium.

 

Život

Narodil sa ako František Karol Imrich v Pezinku (9. január 1837, Rakúsko-Uhorsko), vychodil tu ľudovú školu a prežil celý produktívny život. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure a vzdelanie lekárnika získal vo Viedni. Po štúdiách sa v Pezinku usadil a v roku 1862 prevzal po otcovi lekáreň. V tomto období sa aj oženil a tiež sa začal angažovať vo veciach verejných. Stal sa členom mestského zastupiteľstva, viackrát mešťanostom a mestským kapitánom a tiež predsedom mestskej stolice. Z manželstva Meisslovcov sa narodilo šesť detí, no len dvaja synovia August a Rudolf a dcéra  Izabela sa dožili dospelosti. A syn August zdedil otcovu lásku k maľovaniu.

V roku 1872 sa Meissl zaslúžil o založenie a stal sa riaditeľom Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne. V januári 1874 založil Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý patrí k najstarším u nás. V spolku bol veliteľom, pod jeho vedením spolok vyvíjal bohatú kultúrno-osvetovú činnosť ako prednášky, účasť na slávnostiach, oslavách a majálesoch. V spolku bol činný do roku 1905 a do svojej smrti bol jeho čestným členom. Zaslúžil sa o usporiadanie mestského archívu a na základe poznatkov, ktoré tam získal, spracoval prvú publikáciu o dejinách Pezinka, ktorá bola pod názvom Bozin (Bazin, Pössing, Bösing) königl. Freistadt in Comitate Poszony am Fusse der Kleinen Karpaten, vydaná v Trnave v roku 1902. František Meissl zbieral počas života rôzne historické, umelecké a pamätné predmety, predmety cechovej výroby po zrušených cechoch, insígnie a pečatidlá mestskej správy. Tieto veci v pohnutých časoch schovával a, za prvej svetovej vojny zachránil pred zničením. Jeho zberateľstvo sa viac rozvinulo až po roku 1905, keď bol na penzii, vtedy založil na radnici pamätnú izbu, príležitostne sprístupňovanú vzácnym hosťom. Neskôr sa tieto artefakty stali základným fondom dnešného Malokarpatského múzea v Pezinku, preto je František Meissl považovaný tiež za zakladateľa tradície pezinského múzejníctva.

František Meissl sa po rozpade Rakúsko-Uhorska presťahoval k dcére, no žil ešte šestnásť rokov. O tom ako prežil posledné roky svojho života, nemáme správy. Zomrel ako 97-ročný,  28. 1. 1934. Pochovaný je v Sierndorfe pri Stockerau v Dolnom Rakúsku.
 

Zaujímavosť na okraj

V súvislosti s menom Meissl možno zmieniť rakúsku architektku Elke Delugan-Meissl. Architektúra, ktorú tvorí s manželom Romanom Delugan je súčasťou vplyvnej rakúskej architektonickej scény aj svetovej špičky. Možno sa domnievať, že by mohla byť rodinne prepojená aj s Pezinčanom Meisslom... No dopátrať sa pravdy – to je už úloha pre genealógov a historikov.

 

Irena Dorotjaková