• Kontakty na pracovníkov Mestského úradu
  • Elektronické služby
  • eGovernment
  • GIS Pezinok
  • Verejné obstarávanie
  • Odchyt psov
  • Ponuka práce

Cyklomaratón 2018 - 4. časť

ZVORNIK

Zvornik
Zvornik patrí k najstarším mestám v Bosne a Hercegovine, prvýkrát je spomenutý v roku 1410 a to pod názvom Zvonár. Založený bol na obchodnej ceste medzi vtedajšou Bosnou a východnými územiami expandujúcej Osmanskej ríše, na obchodnej ceste spájajúcej Belehrad so Sarajevom. Počas tureckej vlády bolo mesto centrom samosprávneho útvaru známeho ako Sandžak. V roku 1910 malo mesto cez tri a pol tisícky obyvateľov. Rakúsko-Uhorská správa zaviedla európske vzdelanie (prvé gymnázium bolo otvorené v roku 1886 )a pomohla s rozvojom infraštruktúry, prevažne ciest a železníc.  Počas občianskej vojny v 90. rokoch tu došlo k veľkým zmenám z hľadiska zloženia obyvateľstva, rovnako ako v celej oblasti východnej Bosny. Mesto opustili Chorváti a Bosniaci a nasťahovali sa sem zo západných častí krajiny vyhnaní Srbi.
 

Banja Koviljača
Banja Koviljača sa nachádza v západnom Srbsku v nadmorskej výške 128 metrov, v regióne Podrinje pri brehu rieky Drina. Príroda tohto regiónu je bohatá a rôznorodá. Archeologický výskum ukázal, že oblasť Banja Koviljača je už dávno obývaná. Zvyšky jasne ukazujú, že existovala veľká rímska osada Genzis. V stredoveku ľudia pod hradbami hradu Koviljkina masívne navštevovali pramene liečivých vôd. Od tohto obdobia existuje prvý písomný dokument (1533), v ktorom bola Banja spomínaná ako dedinská osada v Bohorovej nahiji – okrese. V 18. storočí prihádzali  bohatí Turci z Mačvy a Podrinja na výlety do tohto regiónu. Existujú údaje, kde Turci "zvorničani" v roku 1720, vybudovali objekt - kúpeľ na liečbu žien. Gučevo je zalesnená hora, ktorá zastrešuje Banju Koviljaču z juhu. Hora a kúpele sú neoddeliteľné, pretože sa prelínajú   stovkami spôsobov. Najvyšší vrch Gučeva sa nazýva Crni Vrh (Čierny vrch ) a jeho nadmorská výška je 779 metrov.
 
 
https://www.youtube.com/watch?v=IEyB1aHk-J8&t=67s - Sunčana reka, Drina, Banja Koviljača
 

https://www.youtube.com/watch?v=IEyB1aHk-J8&t=67s
Prvé archeologické nálezy v Krupanju sa datujú do obdobia neolitu, vo forme pozostatkov keramiky, nástrojov a zbraní charakteristických pre toto obdobie. Pri vchode do mesta sú pozostatky rímskej osady s fragmentmi rímskej keramiky ako aj zvyšok budovy známej ako Vila Rustika. Po prvýkrát sa v knihe Dubrovník v roku 1417 objavil názov Krupanj a pisári  z Dubrovníka, ktorí boli Talianmi, ho najčastejšie písali ako "Crupagn". Kraj Rađevina bol pomenovaný podľa slávneho stredovekého rytiera - vojvodu Rade.
Vývojom baníctva  v stredoveku Krupanj sa  stal významným banským mestom (strieborna baňa), cez neho prechádzali  karavany - cesty  Dubrovčanov. Turecké dobytie kraja (1459) posunulo oblasť Rađevina (Krupanj) do dlhého chaotického obdobia  a ťažkého života. Počas Prvého srbského povstania Krupanj bol oslobodený  v lete 1804. V roku 1837 bola v Krupanji otvorená   prvá škola a v roku 1842 bol postavený kostol Sv. Nanebevstúpenia Pána. Veľkou udalosťou pre kraj je určite vysťahovanie  Turkov a zbúranie hradu  Soko - neslávnej tureckej pevnosti, na úpätí je dnes kláštor Sv. Nikolaja.  Na konci devätnásteho storočia bola v meste postavená zlievareň  olova a antimónu.
Počas druhej svetovej vojny nemecká trestná  expedícia  spálila Krupanj do základov, s výnimkou budovy starej lekárne (vila Pere Despića), kostola Svätého domu Pána, nemocnice a budovy  Nikolu Spasica, obchodníka z Belehradu.
 
Tršić
Trsic je osada v obci Loznica v Mačvanskom kraji  v Srbsku. Podľa sčítania ľudu v roku 2002 mala 1263 obyvateľov (podľa sčítania ľudu v roku 1991 to bolo 1210 obyvateľov).  Leží 9 km juhovýchodne od Loznice a je rodným mestom  Vuka  Štefanoviča Karadžića. V obci sa nachádza etnografický park s pamätným domom, objekty ľudovej architektúry a objekty určené pre návštevníkov. Pod svahmi Gučeva  a celým komplexom preteká potok Žeravija. Vo svetovej literatúre je známe ako rodisko Vuka Stefanoviča Karadžiča, reformátora srbského jazyka.
Celý  komplex predstavuje  vonkajší múzeum – skanzen a rozkladá sa na 5,3 ha.  Komplex predstavuje dedinský typ 19. storočia a ako taký má osobitnú kultúrnu a turistickú hodnotu.


Loznica
https://www.youtube.com/watch?v=E2SO2L9ACzU
Mnohé  archeologické nálezy  dokazujú osídlenie  tejto oblasti a to až z praveku. Od obdobia približne 900 - 300 rokov pred Kristom bola táto oblasť obývaná Ilyrmi. Najstaršia osada Ad Drinum pochádza z rímskej éry.
Osada na mieste dnešnej Loznice je po prvýkrát uvedená v charte kráľa Milutina od začiatku 14. storočia a ako osada už v roku 1717. Názov pravdepodobne pochádza zo slova loza – vinič kvôli veľkému počtu vinohradov. Štatút mesta získala Loznica  v roku 1834, rok po zlúčení Srbského kniežatstva. Prvá  základná škola bola najprv pre žiakov mužského pohlavia, v roku 1858 aj pre ženské a v roku 1871 tu vzniklo aj neúplné gymnázium. Už v roku 1888 mala Loznica pokladnicu, sporiteľňu, súd a nemocnicu.
Počas prvej svetovej vojny, od 16. do 20. augusta 1914, sa neďaleko Loznice odohrala Cerská bitka, v ktorej srbská armáda porazila Rakúsko-Uhorsko. Druhá bitka v tejto oblasti bola  pri Mačkovom kameni 18. až 23. septembra 1914.  Tretia – Kolubarská bitka sa začala rakúsko-uhorskou ofenzívou 6. októbra 1914 všeobecným útokom na druhú armádu. Po veľkých stratách sa srbská armáda stiahla na Kolubaru.
Vytvorením Kráľovstva SHS (Srbov, Chorvátov a Slovincov ) sa pozícia Jadra zmenila. Z pohraničného regiónu sa stal okres  hlboko vo vnútrozemí  novej krajiny. Pokojný život obyvateľov Loznice bol prerušený druhou svetovou vojnou. V októbri 1941 okupanti zastrelili  v Draginicu ako odvetu 2 960 ľudí (vrátane žien a detí). Loznica bola oslobodená 23. septembra 1944. Podľa posledného sčítania ľudu v roku 1991 tu žije  87 658 obyvateľov v 54 sídlach. V čase nedávnych vojen na území bývalej Juhoslávie bola Loznica tranzitnou stanicou a útočiskom pre utečencov a zranených. Približne okolo 70 000 ľudí prešlo týmto miestom, mnohí z nich dostali pomoc a starostlivosť. V súčasnosti tu žije približne 15 000 utečencov.
Loznica je známa tým, že sa v Tršiči organizuje republiková  súťaž  srbského jazyka.