Mesto Pezinok

     V rokoch 1934 – 35 študoval na Štátnej priemyselnej škole sochársko-kamenárskej v Hořiciach, potom tri roky na Akadémii výtvarných umení v Prahe a rok ako štipendista v Ríme. Od roku 1941 pôsobil ako slobodný výtvarník v Bratislave. Po návrate zo študijnej cesty do Talianska, ktorú podnikol počas jeho štúdií v Hořiciach a Prahe, sa pohyboval v spoločnosti mladých výtvarníkov a spisovateľov, ako bol J. Mudroch, J. Kostka, J. Fabry a V. Reisel. O jeho sľubných začiatkoch svedčia ukážky z jeho tvorby na výstavách a v nadrealistických zborníkoch. Ako sochár nadviazal na odkaz A. Rodina a E. A. Bourdella. Jeho komorné plastiky majú štýlové príbuznosti s Kostkovou a Pribišovou tvorbou na začiatku 40. rokov. Svoj spontánny sklon k baladickému až dramatickému cíteniu prejavil najmä v sochárskych dielach Matka, Madona, Pieta, Rodina a Snímanie z kríža. Avšak, ťažká choroba, ktorá sa u neho začala prejavovať spôsobila, že prestal vystavovať a postupne sa úplne stiahol z výtvarného života. V roku 1950 musel byť natrvalo hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Pezinku - Cajle. Ako pacient trávil väčšinu času v umeleckej dielni. Nemodeloval, ale maľoval obrazy a dekoroval rozmanité predmety. Príležitostne maľoval krajinárske zábery okolia Cajle, ktoré sa vyznačovali reálnym videním. Jeho práce sú uložené v zbierkach SNG v Bratislave.